„Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ (Iz 53,3) Na Veľký piatok si kresťania pripomenuli svoje vykúpenie.

Obrady Veľkého piatka sa všade na svete nazývajú obradmi a nie svätou omšou, a to preto, že v tento deň sa Kristus za svet obetoval a zomrel. Sám tak v tento deň zosobnil obetu a nie je nutné obetu vykonávať i v chráme. V tento deň je oltár prázdny, smutný, bez ozdôb a kríž odhalený na znak utrpenia. Tiež červené rúcha kňazov reprezentujú farbu utrpenia a bolesti.

Z celého slávnostného trojdnia je Veľký piatok slávený najsmutnejšie. Je to čas prísneho pôstu, na znamenie toho, že aj Ježiš bol súdený a trpel. Tiež fyzicky nič celý deň nejedol a nepil. Kresťania sa postia, hrajú sa pašijové hry, chodia na posledné krížové cesty pôstneho obdobia. Z Ríma je tiež vysielaná krížová cesta prebiehajúca v Koloseu s účasťou viacerých národov a pápeža.

Tento deň sa završuje uložením tela do hrobu. Hrob sa nachádza vždy mimo oltára a slúži na poklonu veriacich, ktorí môžu prichádzať k hrobu dnes večer, či na Bielu sobotu počas dňa, až do momentu vzkriesenia na Bielu sobotu večer.

Biela sobota je na rozdiel od bolestných chvíľ Zeleného štvrtku a Veľkého piatku, najradostnejším a najslávnostnejším momentom celej Veľkej noci.