Kultura21.cz

Skupinu MetaLinda založili v Bratislave v roku 1983 členovia skupiny Halušky a Regata Peter Sámel, Ján Lapoš, Vlado Suchán a Dušan Horecký. Ich začiatky ako uviedol Peťo Sámel, boli zaujímavé najmä vznikom prvých gitár a zosilňovačov.

„V minulosti neboli také hudobné nástroje a ani obchody, ako sú dnes. Všetko sme museli pašovať zo zahraničia,“ spomína Peťo. Po finančnej stránke boli nástroje dosť drahé, tak sa rozhodol, že si vyrobí svoje vlastné. Mal vzťah k drevu, a tak sa pustil do práce a na sa svete boli prvé dve gitary a aj zosilňovače. „Urobil som si ich u nášho basgitaristu Martina Cepku. Vystružlikal som si ich, aj nastriekal. Otec bol hotový. Všade bola farba, ale za tie zážitky to stálo. Dodnes ich mám odložené v trezore. Ku gitarám som si spravil elektrónkové zosilňovače, ktoré mám v skúšobni. Kopírovali sme rôzne návrhy zo zahraničia ako Mesa boogie a podľa nich sme si vyrobili nástroje z československých súčiastok,“ spomína na staré časy Peťo. Takto si v minulosti vedeli poradiť muzikanti. Dnes je doba iná a všetko sa dá zohnať v obchodoch za pár drobných. „Okrem toho, že som si nástroje vyrobil, pomohol mi strýko z Ameriky. Od neho som dostal prvú z gitár, Gibson custom. Všetci šaleli. Na jeden koncert som ju požičal Andrejovi Šebaňovi, a ten bol z nej úplne paf,“ dodal s úsmevom jeden zo zakladajúcich členov skupiny MetaLinda.

Skupina sa počas niekoľkých desiatok rokov rýchlo vyvíjala a zdokonaľovala. Presadila sa svojimi albumami a bodovala na najvyšších priečkach rebríčkov. Dokonca ich platne majú v súčasnosti vyššiu cenu ako v minulosti. „Vtedy stála platňa 44 korún, a dnes sa dá dostať kúpiť za 40 eur. Je to rarita a ľudia - fajnšmekri to chcú a aj majú vo svojej zbierke. Dokoncasi na podpísanie platne donesú aj vlastné fixky. Perfektné. To je úspech,“ teší sa Peťo.

V súčasnosti sa už blíži ich tridsiate výročie pôsobenia na hudobnej scéne, preto na sebe neustále pracujú a pripravujú pre svojich fanúšikov nové piesne a platne. „Máme nové pesničky, na ktorých pracujeme. Medzi novšie skladby za posledné roky, ktoré sme naspievali môžeme považovať aj pieseň s Jožom Rážom. Pieseň síce nebola promovaná ani v rádiách ale stala sa obrovským hitom na internete,“ informoval o novinkách Peťo Sámel.

V rámci koncertov pripravujú turné najmä v Českej republike, kde majú obrovskú návštevnosť, ale môžeme ich vidieť aj u nás na Slovensku. „V Čechách žerú slovenskú muziku,“ uzavrel Peťo Sámel.

Rozhovor s Peťom Sámelom, zakladajúcim členom skupiny MetaLinda.

Začiatky síce neboli jednoduché, ale na rozdiel od súčasnosti bola to lepšia doba.

Aké boli prvé začiatky videoklipov skupiny MetaLinda, keď to porovnáš so súčasnosťou?

Kedysi to bolo profesionálne, keď sme točili videoklip a teraz je to už polo - amatérske. Začínali sme, keď nebolo veľa televízii a prioritou bola Slovenská televízia. Keď sa išlo niečo točiť, mali so sebou veľa ľudí a zariadenia. Pri točení jedného zo svojich prvých klipov Jago išiel s nami celý štáb na hrad Pajštún. Ten tvorilo asi štyridsať ľudí. Okrem nich my s autami, kone a motorky, ktoré sú súčasťou klipu.

Spomínaš si na svoj prvý koncert? Ako to vyzeralo, prebiehalo? Pamätáš si pocity?

Prvý koncert sa ťažko spomína. Pamätám si, že sme si požičiavali gitarový aparát od niekoho. Vtedy tu bol jeden muzikant volal sa Velčovský. Nie je otec, ale jeho syn požičiaval každému aparatúru. Požičal som si od neho gitarový aparát a na koncert do domu kultúry Vajnorská ulica nám prišlo tisíc ľudí a ďalších tisíc, čakalo ešte vonku. Perfektné začiatky.

Ako sa to zmenilo v súčasnosti? Čo je iné?

Keď sa pozerám na kapely, ktoré chcú s nami hrávať na koncerte ako pred kapely. Situácia je úplne iná ako v minulosti. Nikto na nich nepríde, možno dve frajerky chalanov z kapely. Je to bieda. Vtedy to tak vôbec nebolo. Hrali sme samostatný koncert ako začínajúca kapela. Prišiel plný kulturák. Bola iná doba a asi aj lepšia, ako je teraz. Na tejto dobe je zlé, že ľudia počúvajú rôzne štýly hudby, milión štýlov. Sú rozkúskovaní a každý má svoj kútik muziky, a ten počúva.

Keď si zoberieš pojem hudba, čo pre teba znamenal a v súčasnosti znamená? Pozeráš dnes naň inak?

Muzika pre mňa znamenala všetko ako dodnes. Večer idem spať s pocitom, že sa teším na ráno, že idem hrať, keď skončím, spomínam na to ako som hral celý deň. Žijem hudbou v noci cez deň. Stále. Od rána do večera.

V rámci vývoja každý koncert bol iný, zmenilo sa niečo na tom? Ako sa vyvíjala hudba, pocity, je to stále rovnaké?

Každý koncert je iný, preto je naše povolanie zaujímavé. Aj keď prídeš na rovnaké miesto, vždy je to iné. Na každom koncerte sa niečo zmení. Prídu iní ľudia, inak hráme. Muzika je živá, ale keby sme to pustili z CD, možno by to bolo rovnaké. Každý človek sa správa podľa nálady, tak podľa toho je každý koncert iný.

Boli momenty, ktoré sa ti zafixovali do pamäte?

Tých zážitkov je veľmi veľa, to by sme tu mohli do rána sedieť, ale aj roky.

Prezraď dva či tri, čo vás zaujalo, prekvapilo?

V začiatkov na našu kapelu chodili aj ľudia, ktorým bolo jedno, aké pesničky hráme a čo hráme. Prišli sa vyblázniť a vyjašiť. Boli opití, váľali sa po zemi. Raz sa nám stalo, že spevák robil veľkú šou a zostúpil ako vždy z pódia. Behal po sále, zoskočil z pódia a šmykol sa na zvratkoch jedného návštevníka koncertu. Celú bundu mal od toho. To je jeden zážitok, na ktorom sme sa viac krát smiali. Bola to celkom sranda.

Potom máme zakázané zážitky, o ktorých nemôžem hovoriť.

Kedysi sme mali problém s aparatúrami. Stalo sa, že sme ešte celú noc zháňali aparatúru. Na Slovensku boli asi traja ľudia, ktorí vlastnili aparatúru a zvučili koncerty. Keď jeden vybuchol, bolo treba zháňať druhého. Niekedy sme ešte o druhej v noci zháňali aparatúru od niekoho ďalšieho, poprípade auto, ktoré nám odvezie aparatúru. Vždy nás zachránil istý pán Galko, ktorý robil všetky kapely a stíhal naraz aj tri koncerty. Teraz prídu kapely a majú rozostavanú celú aparatúru. My sme to mali iné. Pán Galko povedal: „Chalani nabehnúť, všetky bedne vyložiť na pódium a potom aj zložiť, naspäť nanosiť do auta.“ On to ozvučil a zapojil, ale my sme nosili bedne na začiatku a na konci koncertu a ešte sme stíhali do rána žúrovať. Myslím, že dnešná mládež nemá túto energiu.

Jedným z mojich zážitkov je aj príjemná skúsenosť z posledného koncertu, na ktorom bola strašná leja, prietrž mračien, búrka. Bolo to neuveriteľné. Ľudia celí mokrí zostali s nami a atmosféra bola úžasná. Okrem toho jednou zo zaujímavostí ktoré sa mi stali a ma potešili bola, že z mnou prišli fanúšikovia až z Tokia z Japonska. Zobrali si niekoľko našich CD lebo sa im veľmi páči naša kapela, naša muzika. Je krásne, že kvôli tebe prídu až z Japonska.

Predpokladám, že nepociťujete konkurenciu z ostatných skupín, keďže už máte za sebou určitú tradíciu.

Konkurencia je veľká. Volajú nás Legenda, to znamená, že sme už začlenený. Znamená to, že sme niečo dokázali a máme skúsenosti, a len tak hocičo nevypustíme von. Keď vypustíme tak to má stáť za to.

Piesne sa tvorili tak, aby mali výpovednú hodnotu, a aby prežili dlhšiu dobu. U mladých kapiel to chýba, ako ste na tom v súčasnosti vy?

To je najťažšie. Znamená to, že keď kapela prežije a my sme prežili. Na budúci rok oslávime tridsať rokov. To znamená, že hudba prežila dobu a pesničky si ľudia dodnes sťahujú a spievajú. Chodia za nami fanúšikovia s prvým, druhým, tretím albumom na podpis, nakoncerty. Tie piesne prežili dobu.

Máš aj obľúbenú skladbu z piesní?

Všetky moje piesne sú obľúbené. Všetky, ktoré sa dostali na album, podpisujeme sa na ne a stojíme si za nimi. Keď máš viac detí, všetky máš rada, podobne je to s piesňami. Všetky máme radi.

Foto: Lenka Meravá
Foto skupiny, zdroj: Bandzone