Spoločnosť ARTEM pod záštitou Národnej rady Slovenskej republiky ocenila 4. októbra 21 laureátov Identifikačným kódom Slovenska. Slávnostný ceremoniál sa konal v reprezentačných priestoroch západnej terasy bratislavského hradu a bol spojený s vernisážou výstavy. Zakladateľom projektu a kurátorom výstavy je člen Európskej akadémie vied a umení Ľuboslav Moza.

„Rozhodli sme sa niečo spraviť a nerozprávať. Tá cesta nikam nevedie. Začať treba od seba. Prvý ročník sa konal v Dome umenia v Bratislave a ocenili sme pätnástich ľudí. Dnes je to už ôsmy rok. Robíme to stále, ako sa vraví na kolene. Ide o obetavosť troch ľudí zo spoločnosti, ktorí to všetko zabezpečujú a dávajú dokopy.“ V rámci programu im pomáhajú študenti zo škôl, pre ktorých je odmenou byť jeho súčasťou.

Ako uviedol zakladateľ projektu Ľuboslav Moza, umenie je najväčšia vec na svete a bez neho sa nedá žiť. Človek si to neuvedomuje, ale umenie nie je len výtvarné, ale aj hudba, kultúra, všetko vôkol nás. „Na Slovensku nie je prečo lamentovať. Máme ľudí, že svet môže padnúť na kolená pred nimi, čo robili aj robia. Poznám päťdesiate, šesťdesiate a sedemdesiate roky umenia a špeciálne sa rýpem najmä vo výtvarnom, a to čo sme my dokázali my, to nedokázalnikto,“ uviedol zakladateľ projektu Ľuboslav Moza.

Cenu Identifikačného kódu získali Adela Banášová, Milan Beláček, Ladislav Berger, Vít Bojňanský, Gyula Buba, Lenka Filipová, Dušan Grečner, Britt Boutros Ghali, Zdena Grúberová, Štefan Hudák, Jana Kirschner, Ferdinand Klinda, Ivan Letko, Marek Ormandík, Dagmar Srdenská, Igor Timko, Gordona Turuk, Jozef Vajda, Michla Valent, Jarmila Veľká, František Výrostko.

Ocenení si cenu Identifikačného kódu prevzali s dojatím a nesmierne si ju vážia. „Je to pre mňa veľké prekvapenie. Veľmi si to cením. Pokiaľ viem, som prvá Česka ktorá toto ocenenie dostala ako cudzinka, ale srdcom sa cítim ako Slovenka. Slovenské publikujem je neuveriteľné a na moje veci reaguje skvelo,“ uviedla dojatá česká speváčka Lenka Filipová Pod identifikačným kódom po miestnej stránke si predstavuje Tatry, pretože všetkému panujú. Na druhej strane preciťuje Slovensko nielen vo svojich piesňach emočne, ale ajv reálnom živote.

V rámci hereckého výkonu si odniesol cenu aj Jozef Vajda, ktorý svoju profesiu nezaprel ani pri jej preberaní so slovami nezabudnuteľného Wiliama Shakespeare. Ocenenie mu spravilo radosť. „Je to pre mňa motivačná záležitosť. Keď niečo takéto krásne dostanete a ľudia si vás ľudia všimnú, mimoriadne ma to motivuje do ďalšej práce. Identifikačný kód je stotožnenie sa s niečím, čo je vo mne silné. Vystihuje územie, v ktorom žijem, lokalitu, ktorou je pre mňa Slovensko a som medzi ľuďmi, ktorých mám rád,“ vyjadril sa k oceneniu herec Jozef Vajda.

V rámci umenia sa môžeme pozerať aj iným smerom, každý deň nám vznikajú rôzne pamiatky či stavby, s ktorou sa dokáže vyhrať aj architekt. Fantázii sa medze nekladú a medzi ocenenými si cenu prevzal za svoje diela aj Milan Beláček. "Je to ocenenie slovenskejarchitektúry. Má v sebe umeleckú inšpiráciu, ktorú ľudia a návštevníci vnímajú tým, že na Slovensku vznikajú stavby. Tieto stavby majú čo povedať nielen v rámci našej krajiny, ale aj v širšom koncepte a dokážu sa presadiť v medzinárodnom rámci. Som rád, že si nás všímajú, oceňujú, a prijímajú nás aj do týchto umeleckých kruhov,“ uviedol architekt Milan Beláček.

V budúcnosti pripravuje aj projekty pre mladých. „Mám ich v hlave, ale ešte nechcem prezradiť. Tí mladí, to je fascinujúce. Identifikačný kód nie je pre starých, lebo veľkosť umelca sa vyvinie za desať rokov. Je taký veľký, že keby odišiel, tak vo verejnosti zostane,“ uzavrel Moza.

Autor foto: Lenka Meravá

< Předchozí		Další >