V novootvorených priestoroch mestskej galérie v Bratislave sa ako druhý autor výstavy predstavil výrazný umelec Stanislav Harangozó s jeho výstavou FAREBNÝ KONCERT, ktorá sa len pred niekoľkými dňami skončila. Jej vernisáž moderovala Andrea Pálffy Belányiová za účasti kurátora výstavy a člena Európskej akadémie vied a umení Ľuboslava Mózu a vedúcej oddelenia kultúry Ľubice Janegovej.

Prvou výstavou v galérii bola výstava s názvom Gordana glass, new spirit. „Bolo to nové kúzlo,“ hovorí Janegová. Jej druhý vystavovateľ bol pre ňu ale rovnako významný ako Gordana a je veľkým umelcom, ktorý do celých priestorov priniesol oživenie jeho farebným šatom. „V jeho obrazoch by som sa vedela aj nájsť, len na to treba viac času. Stojím dlho pred nimi a snažím sa zistiť, či už poznám názov obrazu alebo nie a snažím sa zistiť, čo cítim. Z jeho obrazov cítim pocit uspokojenia, radosť, jar, rozkvitnutú lúku so všetkými prvkami. A či by som si ich vedela dať domov do obývačky.“ Vedela, dodala s úsmevom Janegová. Podobne ho charakterizoval aj kurátor výstavy Ľuboslav Moza. „Stano je normálny, bežný človek s veľkým výtvarným talentom, ktorý ho vie vnútorne vyjadriť obrazom. Život umelca a umenia, je hodnota cez veky. Na charaktere človeka záleží a na tom, čo tvorí, Stano tvorí dobre. Stano učí celý život. Chcel by som zdôrazniť, že tak ako vie prednášať a posunúť to svoje študentom, tak aj v remesle je silný profesionál. Cíti zlatý rez, kompozíciu, cíti farbu, vníma, že tá bodka mala byť o päť centimetrov vedľa.“

Obrazy Harangozu sú plné farieb, citu a precíznej kompozície. Všetko je u neho na mieste presne tak ako má byť, ani o milimeter vedľa. „Vždy som robil farebne a pastel mi umožňoval vyjadrovať sa vo farbe. Keďže zrniečko na papieri tak žiari, preniesol som to aj do iných techník ako do olejomaľby a akrylu.“ V obraze sa snaží dávať človeku pocit oslobodenia. V jeho obrazoch môžeme zachytiť hlúposť ale aj lásku. Sú to obrazy ktoré rozprestierajú pred nami celú paletu farieb a poukazujú na dušu nielen autora samotného ale aj nás, ktorý dokážeme vnímať jeho očami.

Galéria, v ktorej sa výstava koná je súčasťou celého projektu, ktorý realizuje a napĺňa Staré mesto a riadi na čele so starostom a vedúcou kultúry Ľubicu Janegovú. V Zichiho paláci je niekoľko galérii a táto galéria je otvorená do ulice. V minulosti sa tu robili náhodné výstavy, bez nejakého kultúrneho alebo obsahového zamerania, nápadu, o galériu sa nikto sa o ňu nestaral. Bola neznáma a nezaujímavá, preto požiadali  Ľuboslava Mózu, aby ju pomocou svojho umenia s kultúrou oživil a vniesol do nej umeleckého ducha.

„Toto je druhá výstava, ale mám ešte veľké plány a nie iba krátkodobé ale aj dlhodobé. Chcel by som urobiť z výstavnej galérie niečo atraktívne, čo bude prezentovať nielen nanašu kultúru pred našimi ľuďmi ale aj pred návštevami. V galérii chcem prezentovať okrem vždy novej výstavy aj to čo je hodnotné a to čo je krásne a krásne je sklo. To znamená, že trvalo chcem spolupracovať s Gordanou Glass, pretože ju považujem v sklárskom umení na najvyššej priečke u nás. Jej sklo má dušu. Okrem nej chcem prezentovať aj grafické umenie a šperk. Plány sú síce veľké ale naplniť ich to nie je také jednoduché, za tým je veľa práce,“ uzavrel kurátor výstavy a člena Európskej akadémie vied a umení Ľuboslava Mózu.

Foto: Lenka Meravá