V rámci medzinárodného dňa žien sa 8. marca uskutočnil koncert skupiny Fascinationband. Do galérie Vážka na Mierovom námestí, prišlo viacero hostí, ktorí sa rozhodli stráviť svoj večer v príjemnej spoločnosti, v príjemnom prostredí pri príjemnej hudbe. Priestory sú kúzelné a v prítmí, za svetla sviečok sa všade počas večera rozliehala čarokrásna hudba v štýle swingu tridsiatich až štyridsiatich rokov.

 

Hudba v podaní trenčianskych hudobníkov Jozefa Brindzáka, Ericha Vladára, Petra Beláka navodila romantické chvíle a nútila zamyslieť sa nad spomienkami v živote. Hlas Róberta Babála, gitary, kontrabasu a klavíru počúvali návštevníci so zatajeným dychom. Z hlasu bola cítiť citlivosť, ladnosť, a tá sa dotýkala duše každého z nás. Členovia skupiny milujú hudbu a je ich životom. Venujú sa jej vo voľnom čase popri zamestnaní.V minulosti v skupine hrala na husle aj manželka Jozefa Brindzáka ako sólistka. V súčasnosti je na materskej dovolenke a nahradil ju svojím spevom Róbert Babál.

Ich tvorba je prebraná, ale robia aj svoje aranžmány, ktoré prerábajú na swingové a latinské. “Nad vlastnou tvorbou nepremýšľame, neinklinujeme k nej,” povedal zakladateľ skupiny Brindzák, ako pokračoval “do skladieb vkladám celého seba, rád hrám pre ľudí.”

Dodnes koncertovali len v trenčianskom kraji, ale neodmietli by aj ponuky z iných krajov či zo zahraničia, pokiaľ im to ich zamestnanie dovolí. Ako uviedol Jozef Brindzák, “hudba je jeho životom, a je pre neho rovnako dôležitá ako aj jeho manželka.”

Rozhovor so zakladateľom skupiny Jozefom Brindzákom

Ako vznikla Vaša skupina?

S ideou som prišiel ja a fungujeme už rok. Sme starí známi muzikanti.

Ako ste dospeli k názvu kapely?

Keď sme prvýkrát nacvičovali, tak sme hrali skladbu fascination a veľmi sa nám zapáčila. Podľa nej sme si dali názov.

Aký je váš repertoár, prispôsobili ste ho klasickému štýlu?

Hráme straší štýl, swing a jazz tridsiatych a štyridsiatych rokov.

Čo vás dojíma?

Prednesenie skladby. Poslucháči ju vnímajú a sú radi.

Máte hudobné krédo?

Muzika je môj život. Znamená pre mňa skoro všetko. Neviem bez nej byť.

Váš najlepší koncert?

V kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach sme koncertovali. Je tam krásna sála, veľké krídlo a dobré sa nám hralo. Aj na promenádnych koncertoch bolo veľmi dobre.

Máte plány a sny do budúcnosti?

Hodnotiť kvalitných a normálnych muzikantov je veľký problém v dnešnej dobe. Chceli by sme prezentovať kultúru a spolupracujeme aj s Jánom Babičom. Mali sme tri koncerty.

Hráte na kontrabase. Viažu sa vám k nemu spomienky?

Bol to prvý nástroj, na ktorý som sa začal učiť. Prvý nástroj, ktorý mi dal otec do ruky. Okrem neho som študoval trubku a klavír.

Talent ste zdedili v rodine?

Sme muzikanti už tretie pokolenie. Boli sme v Trenčíne rodinná kapela, otec a štyria bratia. Všetci sme sa rozpŕchli po Slovenskej a Českej republike a zostal som tu sám, tak som si založil túto kapelu.

Ak by ste sa nevenovali hudbe, k čomu by ste inklinovali?

Mám veľmi rád bussines. Išlo by o autá.

< Předchozí		Další >