Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Židovský festival KlezMORE Bratislava sa konal na Slovensku po prvýkrát. Jeho program pozostával z dvoch dní. Prvý koncert sa uskutočnil v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, kde sa 10. novembra predstavila skupina Pressburger Klezmer Band so Sashou Lurje z Lotyšska. Počas ich vystúpenia ich dopĺňali svojimi choreografiami profesionálni tanečníci David Schimmer a Linda Luptáková. O vtipné poznámky sa postaral moderátor večera Michal Szatmary, ktorý je aj redaktorom zahraničného spravodajstva v Televízii Markíza a má k židovskému pôvodu veľmi blízko.

„Odjakživa som bol vychovávaný v židovskej kultúre a viere. Pre mňa je to súčasť nášho európskeho kultúrneho dedičstva. Som moderný človek, som hudobník a muzikant, dokonca robím houseovú muziku a koncertujem po celej Európe. Bratislavskí Klezmeri sú európska kapacita, ale bratislavské publikum je rozmaznané a zvyknuté na veľmi veľa koncertov a akcií. Prebudiť ich, je veľmi, veľmi ťažké, lebo keď hrajú niekde na Východe, tam sú ľudia vďační, keď niekto príde a zahrá, tu majú ťažšiu prácu,“ uviedol moderátor Michal Szatmary.  

Presburg Klezmer Band si ale už na prvom ročníku získal svojich nadšencov, nielen vypredaním miest v divadle, ale aj vďaka príjemnej atmosfére, ktorú navodili interpreti a tá sa niesla počas celého koncertu. Ľudia sa zabávali a vynikajúce prevedenie ocenili potleskom.

Druhý koncert v rámci festivalu sa uskutočnil 14. novembra v koncertnej sále Klarisky v Bratislave. Na ňom sa spevovom a hrou na klarinete a klavíri predstavili publiku anglicko-ruskí manželia Polina a Merlin Sheperd.

Bratislavský židovský festival bol príjemným prekvapením nielen pre návštevníkov, ktorí inklinujú k židovskej hudbe, ktorí v nej mohli objaviť prvky židovskej kultúry, ale aj pre ostatných, ktorý mohli, zistiť že aj svetoznáme piesne majú korene v židovskej kultúre a niečo spoločné so židovským pôvodom.

Rozhovor s kontrabasistom  Samom Alexandrom, pôvodným členom skupiny Pressburger Klezmer Band

Spolupracovali ste už predtým v takejto zostave, ako ste na festivale v Bratislave?

S tanečníkmi sme už mali projekty. Jeden veľký, Tanz Klezmer, keď sme minulý rok hrali v bratislavskej starej tržnici. So speváčkou Sasha Lurje ale spievame po prvýkrát. Zoznámili sme  v Kodani na židovskom festivale. My sme hrali a ona spievala s vynikajúcou berlínskou kapelou.
Potom sme ešte vystupovali v rámci festivalu KlezMOR, ktorý je už zaradený ako Viedenský festival. S organizátormi sa poznáme dávnejšie, ale prvý krát sme na ňom hrali v roku 2006.

Vo vašich hudobných prejavoch zaznievajú rôzne štýly. Čím to je a z akých štýlov sa skladá?

Klezmer sa hrával na rôznych kútoch Európy, kde sú iné farby, odtiene. Aj samba je originálom skladbou klezmerovou. Vznikla veľmi dávno, v čase keď klezmer hrával rôzne štýly v štyridsiatych rokov v Amerike. Tento štýl sa kombinoval s jazzom, so sambou, so všeličím. Na oko sa dá sa povedať, že to nesúvisí s klezmerom, ale  keď to počúvate, vždy tam nájdete určité spojenie.

Predpokladám, že ste si modernú hudbu či žánre prispôsobili.

Musíme si to prepísať pre našu zostavu, niekto to aranžuje, pridá si tam svoje medzihry, introdukcie, a podobné veci a napíše druhé tretie hlasy ako chce. Niektoré skladby ako sú argentínske tango, je naozaj argentínske od slávneho Carlosa Garda, alebo sme mali aj balkánsky projekt, kde tie veci boli srbské alebo macedonské. Neboli klezmerové. Máme radi rôzne štýly.
Stane sa nám aj, že prídu ľudia, ktorí si pamätajú útržky piesne zo svojho detstva. Zaspievajú nám ju na diktafón a my to musíme spracovať. Je to len spomienka, ktorú si už nikto nepamätá, nie je napísaná v spevníku. Takto pátrame.

Niektorí obyvatelia na Slovensku židovskú kultúru nepreferujú, ako to vnímate vy?

Myslím si, že na našich koncertoch sa objavia ľudia, ktorí najskôr mali predsudky a po koncerte sú šťastní, že si vypočuli energickú hudbu. Keď sú tanečné akcie sú spokojní, že si zatancovali a pritom netušili, že je aj takáto židovská hudba a dokonca sa hrala na Slovensku.

Čo charakterizuje váš názov?

Pôvodne išlo o inštrumentálnu hudbu na východe od Litvy cez Poľsko, Bielorusko, Rusko, Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko po Turecko a Grécko, taký pás. Všade tam sa hrával klezmer. Ťažko povedať z čoho sa skladá, záleží to od toho, odkiaľ je. Keď je z Turecka, hudba je iná ako z Bieloruska. Všade sa to ovplyvňovalo navzájom, ale sú tam určité typické veci ako klezmerové stupnice. Človek si to neuvedomí, pokiaľ nemá aspoň trochu napočúvanú židovskú hudbu.

Ako sa vnímajú Židia v Izraeli vašu hudbu?

Tam sme ešte nehrali, ale klezmerová scéna tam funguje dosť dlho. Klezmer sa spájal s ortodoxnými Židmi ako tradícia a mladí to nemali až tak radi. Považovali to za vec pobožných a starých, ale už to tak nie je. Mladé kapely, ktoré nie sú ortodoxné, a hrajú klezmer sa predstavili aj na hudobnom festivale Pohoda. Je to veľmi pestré. Pomiešalo sa tam ešte viac štýlov ako na Slovensku. Židia prišli z východnej Európy, z Iránu, alebo z Maroka, je tam veľká skupina, etiópskych Židov a z Jemenu.

Mali ste program spojený aj s tanečným vystúpením, aké sú pôvodné tance židovskej kultúry?

Nie som veľký tanečník, ale majú tance spoločné často s inými tancami z blízkych oblastí. Napríklad sme zistili, že jeden z tradičných židovských klezmerových tancov z východu Európy Bulgar je dosť príbuzný srbskému kolu. Sú to často kruhové tance. Tancuje sa do kruhu, je tam typický krok na daný rytmus.

Na čo by ste chceli poukázať v rámci vašej kultúry, na čo by ste chceli upriamiť pozornosť?

To je ťažká otázka. Pre mňa je to neuveriteľne pestré, tým , že by som do židovskej kultúry nezaraďoval len klezmer, ale aj orientálnu židovskú hudbu, tanec, architektúru, synagógy, celé je to podľa mňa jedna veľmi zaujímavá kultúra.

Aké je posolstvo vašej hudby?

Snažíme sa svojím hraním ukázať pestrosť. Takíto ľudia tu žili popri nás a mali svoju kultúru a fungovalo to. Bola tolerancia a nebol problém v spolunažívaní. Keď hráme v menšom meste na východnom, tak pred vojnou tam bola väčšina židovskej populácie, bolo to pomiešané. Spolu žili Slováci, Židia, Rusíni, prelínala sa ich kultúra a fungovalo to. To pre nás predstavuje kultúra. Muselo to byť príjemné a pestré. Boli by sme radi, keby sme aj my svojím hraním, pridávali na hodnota.