Kultura21.cz

Budhizmus je nábožensko-filozofický smer, ktorý založil Siddhártha Gautama. Chlapec bol vychovávaný v prepychu a bohatstve kráľovskej rodiny okolo roku 560 pred Kristom. Vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác a stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, ktorého dovtedy nepoznal. Uvedomil si, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.

Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie. Jeho učenie nazývané aj dharmou ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi zmyslovými pôžitkami a asketizmom.

Buddha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja, a že sa ma to vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána.

Budhizmus je „Cesta“ k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote. Za utrpenie považuje narodenie i starobu, chorobu i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a človek je súhrn prebiehajúcich pochodov – dhammov. Podstatu jedinca tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje. Podstatou Budhovho učenia je zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia.

Buddha učí rovnako všetky bytosti, aby dosiahli šťastie a vyhli sa utrpeniu.

Budhizmus sa delí na štyri typy théravádu, mahajánu, zenbudhizmus, vadžrajanu alebo inak povedané na tibetský budhizmus. Théravádský budhizmus hovorí o rôznych druhoch prebudenia. V mahájanových sútrach sa začalo objavovať učenie o troch telách, a to tela vyžarovania, blaženosti a pravdy. Podstatou vadžrajány je pochopenie faktu, že budha nie je vonkajšou osobou alebo bohom, ale zrkadlom našej vlastnej mysli. Praktikujúci sa tu identifikujú s dokonalými vlastnosťami osvietenia a rozpoznávajú ich ako vlastné. Vadžrajána od mahájány prevzala učenie o troch telách. Avšak na rozdiel od mahájány v tantrických školách, vznikajúcich asi od 6. storočí je možné pomocou špeciálnych metód dosiahnuť schopnosti a múdrosti samjaksam budhy, osvietenia počas jediného života. Nie je potrebné prechádzať dlhú a namáhavú cestu bódhisattvy. V zénovom budhizme je slovo synonymom pre večnú, nepredstaviteľnú a nadčasovú pravdu, úplnosť a absolútnu dokonalosť, pre nirvánu. Budhom je označovaná aj každá prebudená bytosť. Ak sa v zene používa pojem Buddha ako titul, je tým mienená prebudená bytosť bez ohľadu na svoje schopnosti nebo spôsob, akým dosiahla osvietená.

Budhizmus sa v súčasnosti nepovažuje za náboženstvo, filozofiu ani psychológiu, je to skôr druh smeru, ktorý sa rozšíril aj do západných krajín amá niekoľko miliónov zástancov po celom svete.

Fotografie: Lenka Meravá, perexový obrázek - internet

Ve dnech 8. a 9. dubna 2014 se v prostorách 14|15 Baťova institutu uskuteční 2. ročník multikulturního festivalu Culturea. Tento festival se každoročně snaží široké zlínské veřejnosti přiblížit dvě cizí kultury. Letos vtáhne Culturea návštěvníky do tajů Indie a Velké Británie.

www.culturea.cz

Více ZDE:  www.kultura21.cz/ostatni/8855-culturea-zlin-2014-2tz

  

    

    
1
    
2
    
3
    
4
    
5
  

  ( 0 hlasů )