Kultura21.cz

Miroslav Žbirka koncertoval všade vo svete, na Slovensku, v rámci ktorého zavítal aj niekoľko krát do Trenčína. Jeho skladby ako 22dní, Prvá, Biely kvet, Ako obrázok, Balada o poľných vtákoch, Atlantída sú nezabudnuteľné. Bez nich si ani Mekky nevie predstaviť koncert.

Skladba Atlantída má na koncerte vždy svoje miesto

"Neviem si predstaviť, že by sme nezahrali Atlantídu. Neviem si predstaviť bez tejto piesne svoju kariéru. To bola zlomová pieseň, ktorú som zložil. Neskôr som ju našiel aj v učebniciach hudobnej výchovy. To je niečo také, čo vybočuje. V hodnotení svojich piesní mám svojský vkus. Páčia sa mi aj skladby, ktoré nie sú hitmi. Vždy to bola pieseň Mesto spí, a to pochybujem, že by niekto zaraďoval medzi moje hity.“

Každý z nás si pri jeho piesňach zaspomína na rôzne životné situácie. Či už to bolo pri vytúžených chvíľach, splnených snoch alebo pri čakaní na niekoho blízkeho. Medzi ne patrí aj jedinečná skladba Čo bolí to prebolí. Málo kto však vie, že práve v Trenčíne po prvýkrát hral so symfonickým orchestrom. Spomínam si na jeho slová radosti, keď tu odznela jeho prvá skladba Balada o poľných vtákoch v podaní symfonického orchestru. Bol to veľký úspech.

„Máme tradíciu,“ hovorí Mekky, „Aj minule tu bol veľmi dobrý koncert, čo si pamätám. Výborná atmosféra, ale teraz to bolo o inom. Boli sme so symfonickým orchestrom. Graduje to.Symfonický orchester je posledné, s čím som vo svojom živote nerátal, a teraz sú na prvom mieste. Úvahy sú dokončiť ďalšie aranžmány a nahrať ich v štúdiu, tak ako sa kedysi nahrávala vážna hudba.“

O tri roky neskôr som mu na udeľovaní cien SOZA pripomenula jeho prvé kroky s orchestrom a poukázala na jeho obavy. Očarujúco, ako to len Mekky vie, mi gentlemansky odpovedal: „To je dobre, že mi to pripomínate. Už je to určitá cesta, ktorú sme urazili s orchestrom. Začali sme nesmelo a stále sa to zlepšuje.“

Miroslav Žbirka, výnimočný spevák, legenda, zomrel 10. novembra v Prahe vo veku 69 rokov, zanechal však po sebe veľké dielo a jeho piesne sa budú niesť po celom svete. Hudba pre neho znamenala veľmi veľa, bola jeho životom, jeho denným chlebom.

„Skladanie nových piesní je pre mňa najkrajšie strávený čas, aký si viem predstaviť. Mám rád živé vystúpenia, ale tie sú niekedy namáhavé. Musíte sa dopraviť na určité miesto, veľa cestovať. Iné je, keď ráno vstanem, urobím si dobrý čaj a sadnem si ku klavíru. Nikto ma nikam nenaháňa a mám vypnutý mobil. Jediné, čo mám robiť, je nájsť melódiu. To ma veľmi baví, preto vznikajú stále nové piesne. Pokiaľ ma to bude držať, ten proces nemôže skončiť. Človek naskladá nové piesne a začne premýšľať nad tým, že by sa to malo niekde nahrať. Keď to nahráte, máte pocit, že by ste to mali predviesť niekde naživo. Toto robím celý život, len to ubehlo.“

Ako som mala možnosť spoznať tohto charizmatického speváka, nechcel by, aby sme smútili, ale pamätali si ho takého, aký bol a ako žil. Jeho piesne sú jeho odrazom a ukrýva sa v nich kus jeho srdca a jeho života. Pokiaľ budeme vnímať jeho text a počúvať jeho hudbu, vždy bude jeho duch s nami, kdekoľvek sa nachádza. Teraz však svoje pódium a vystúpenia preniesol do hviezdneho neba.

Foto Lenka Meravá