Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Dan Bárta začal svoje koncertné turné po Slovensku a Českej republike koncertom 21. októbra v Ateliéri Babylon v Bratislave. Počas neho predstavil svoje nové piesne, ktoré sú aj na novom CD Maratonika. Približne v polovici koncertu priniesol víno a vyzval fanúšikov, aby CD spolu s ním pokrstili. Priamo na krste sa zúčastnila z publika Anna Mária, ktorá sa tejto úlohy s radosťou zhostila a nové CD pooblievala, tak ako sa patrí. Celý koncert sa niesol v príjemnej pokojnej až romantickej melódii, ktorú dopĺňala Danova pantomíma na pódiu. No nielen herecké a tanečné vystupovanie zaujalo, ale aj jeho samotné sólo upútalo pozornosť. Na záver Bárta okrem melodických a pomalších piesni trošku zrýchlil, čo prebudilo fanúšikov k vyššej aktivite a energicky začali tlieskať a dupať. Záver sa nekompromisne blížil, ale návštevníkov to neodrádzalo, vo svojej činnosti vytrvali a boli odmenení dvojitým prídavkom, čo sa im za námahu vyplatilo.

Čo prezradil o novom CD a jeho tanečnej kreácii Dan Bárta?

Čo všetko môžu nájsť Vaši fanúšikovia na novom CD Maratonika?

Na CD je deväť vecí. Všetky sú autorské a nové. Sedem z nich je českých a dve sú v anglickom jazyku. Texty som si napísal sám, okrem dvoch, ktoré spracovala moja priateľka, lebo v anglickom jazyku neviem tak písať. Niektoré mi trvali dlho, iné krátko. Námety sú moje predstavy v živote, čo ma oslovilo, čo som si zapamätal a čo nie, to som si vyrobil. Okrem toho je to prvá nahrávka, kde je kvintet, gitara, kontrabas, bicie, klávesy.

Ako ste dospeli k názvu Maratonika?

Povedali sme si, že je čas, a popri celej dlhej šnúre sme zistili, že ho máme veľmi málo. Nezastavíme sa a predstavili sme si, aký je to dlhý beh, a tak sme ho pomenovali Maratonika. Názov ma napadol na skúške. V zálohe som mal ešte dva. S nimi som prišiel k priateľovi, aby mi pomohol vybrať.

Na koncerte som si všimla, ako by ste niečo hrali ako herci, alebo zakrývate stres?

To je v poriadku, tak to má byť. Hrám na pódiu akurát to, že som sa maximálne vcítil sám do seba. Rozdiel oproti herectvu je v tom, že som tam sám za seba a hrám to, čo som si sám napísal a vymyslel. Keď to ľudia chcú a odmenia, som šťastný. Ich interakcia (vzájomná väzba) je vrelá.

Vidieť na Vás pantomímu či herecké prvky.

Som na seba zvyknutý. Sám seba šklbem, akože hrám sám na sebe ako na hudobnom nástroji. Ide tam o zvuk. Človek tam niečo vystrája. Ide o to, ako vydá tón v daný okamih v správnej kvalite a z toho správneho dôvodu.

Všimla som si, že sledujete svoje kroky na pódiu.

Na pódiu sú káble a majú guľatý prierez, keď naň stupím, tak skĺznu. Je lepšie dávať pozor, lebo potom by som to musel stavať celé znovu.

Prečo ste sa rozhodli krstiť CD s niekým z publika?

Urobili sme to rýchlo. Richard nemohol a Darinka tiež. Ľudia boli fajn a chceli to. Rozhodol som sa, že je to vhodné. 

Aké sú vaše pocity po koncerte?

Som unavený, ale príjemne.

Máte nejaký cieľ do budúcnosti?

Chcel by som hrať a písať čím ďalej, tým lepšie a jasnejšie a krajšie sa vyjadrovať.