Kultura21.cz

V historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave sa konal 15. marca koncert Speváckeho zboru mesta Bratislava pri príležitosti 85. narodenín profesora umeleckého vedúceho, zbormajstra a dirigenta Speváckeho zboru Ladislava Holáska. V rámci nich dirigoval zbor a predstavil návšetevníkom vokálno-symfonické dielo Carmina Burana od Carla Orffa. Ide o jedno z najhranejším zborových diel 21. storočia. Je obdivuhodné, že profesor Holásek sa ujal tejto náročnej úlohy aj v tomto veku.

Carmina Burana už pri jej prvých tónoch chytila návštevníkov za srdce, jej energia sa rozliehala po celej sále od jej jemných tónov až po jej zburcovanie, ktoré prebralo publikum zo zamyslenia. Počas koncertu sa predstavili aj operní speváci ako sopranistka Jana Bernáthová, tenorista Oto Klein a barytonista Ján Ďurča.

Koncert pripravili zástupcovia Bratislavského kultúrneho a informačného strediska a je pozvánkou na mestský festival Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava, ktorý tento rok oslávi 40 rokov.

Rozhovor z jubilejným oslávencom a umeleckým vedúcim, zbormajstrom a dirigentom Speváckeho zboru Ladislavom Holáskom

Čím je pre vás výnimočný a jedinečný tento koncert?
Je výnimočný tým, že sa vôbec uskutočnil v takom merítku v budove národného divadla za vypredaného publika, a ja som to ešte v 85. rokoch dokázal, to boli tri veľké atribúty tohto koncertu.

Carmina Burana je náročná skladba. Prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?
Je rytmická, jenoduchá, melodická, petrá, každého poslucháča to musí zaujať. Je to vdačná skladba. Námaha, ktorá sa do nej vloží je ocenená a ohodnotená tým, že  sa publiku  páči.

Čo bolo pre vás najdôležitejšie?
Všetko je dôležité. Príprava nemôže byť zo dňa na deň, trvá roky.  Keď chcem  v tomto veku niečo dokázať, musím podriadiť tomu aj celú svoju životosprávu. Je to určité odriekanie, cvičenie, koncentrovanie sa a študovanie vecí, ktoré chcem zvládnuť. Každý výkon je náročný. Strata koncentrácie na jednu,dve sekundy môže znamenať katastrofu. Celé sa to zrúti a nebude to mať plynulý chod.

Čo vás drží stále pri hraní aj v tomto vysokom veku?
Život je o žití a keby som prestal pracovať a zaoberať sa určitými vecami, tak prestanem žiť. Život mi má priniesť stále nové a nové zážitky a tie sa snažím, čo najlepšie uchovať.

A ako to zvládate?
Treba aj telesne aj duševne na sebe neustále pracovať. Cvičím telesne, primerane jem a primerane sa zaoberám aj svojou mysľou. Meditujem,  koncentrujem sa a hlavne sa zaoberám tým, čo chcem robiť, štúdiom skladieb.

Čo by ste odkázali, či odovzdali svojim nasledovníkom?
Jedine práca je najkrajšia vec v život, pokiaľ človek pracuje a má to šťastie, že pracuje so záľubou, je jeho zmyselom života.  To je ideálne a v mojom prípade sa tak stalo.

Mohli by ste zhodnotiť svoju doterajšiu prácu?
Ťažko o sebe niečo povedať. Boli aj výhry aj prehry. Dôležité je, aby človek nezostal stáť a neustrnul, aby prekonával ťažkosti, ktoré mu život prináša.

Máte krédo, alebo myšlienku, ktorá vás sprevádza?
Láska k hudbe, jedine to ma motivovalo, a to som chcel robiť od malička, ked som bol menší povedal som si, nechcem byť bohatý, ale chcem byť spokojný a toho sa držím, a to mi prináša pohodu, ktorú ešte v týchto rokoch mám.