Kultura21.cz

Povedz mi, čo čítaš, je podujatie, ktoré sa koná už viac ako štyri roky. Začiatkom tohto mesiaca sa v rámci neho konala Talkšou Zuzany Mišákovej s Petrom Lipom vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Tohto speváka nie je potrebné až ak predstavovať, keďže ide o speváka, skladateľa, ktorý patrí medzi najznámejšiu osobnosť slovenskej jazzovej scény.

 „Nebol som taký veľký knihomol, to prišlo až neskôr“
„Treba čítať hocičo, to, čo človeka zaujme, čo s ním komunikuje“
„Sú knižky, ku ktorým som sa v detstve opakovane vracala ako Traja mušketieri“ 

Nepochybne zaujímavou osobnosťou je aj samotná moderátorka Zuzana Mišáková, ktorú si niektorí z nás ešte pamätajú za slobodna ako Zuzanu Moravčíkovú. Zuzka pôsobila aj ako novinárka, redaktorka, moderátorka či šéfredaktorka mestských novín. V súčasnosti je riaditeľkou divadla, autorkou a kreatívnou producentkou. Vždy ju to ťahalo týmto smerom, a preto sa vybrala na hereckú kariéru, ktorú aj vyštudovala. Vidieť však, že jej chýbala aj novinárska scéna a písanie hier, jej ju nemohlo nahradiť. Okrem toho sa Zuzka rada venuje činnostiam, ktoré robia radosť iným, a tak spolu s kolegami z knižnice, prišli s projektom Povedz mi, čo čítaš. Cieľom tohto podujatia je otvoriť knižnicu ešte širšej verejnosti.

„Rozhodli sme sa prilákať do knižnice ľudí, ktorí sem zdanlivo nepatria. To znamená nie básnikov, nie spisovateľov, nie literátov, ale ľudí z iných odvetví, spevákov, hercov, športovcov, manažérov, právnikov a iných. Chceme ukázať, že hoci títo ľudia zdanlivo nemajú s literatúrou nič spoločné, literatúra nás sprevádza celý život a je súčasťou našich snáh, kariéry, či samotného nášho života,“ prezradila moderátorka talkšou Zuzana Mišáková.

Toto podujatie je zaujímavé aj tým, že bolo kvôli pandemickej situácii, alebo inak knižne povedané, kvôli nepriazni osudu presunuté ešte z jesene minulého roka. Aj keď situácia umožňuje usporiadať spoločenské akcie, stále sa môžu konať len v obmedzenej miere. To však zamestnancom knižnice neprekáža a teší ich, že ho aspoň v takomto množstve mohli zrealizovať.

„Teším sa, že nás svojou návštevou poctil práve Peter Lipa. Myslím si, že o to čo je toto podujatie menšie, o to bude bližšie, komornejšie, otvorenejšie a v príjemnom prostredí ako v rodinnom kruhu,“ uviedla Mišáková.

Spevák Peter Lipa, bol rád, že sa tohto podujatia zúčastnil, aj keď sám nevedel, čo má od neho očakávať. Predsa je to len spevák s veľkým srdcom a je zvyknutý spievať pre veľké publikum. Ako sa však vraví, zmena nezaškodí, a na jeho tvári sa neraz objavil milý šibalský úsmev. No nielen príjemná konverzácia a uvoľnená atmosféra k tomu prispeli. Niečo k tomu pridala svojou hodnotou aj Zuzana Mišáková, ktorá si pre hostí pripravila certifikát. Nebol však hocijaký, ale týkal sa samotnej charakteristiky mena a priezviska Petra Lipu. Jeho úlohou bolo, aby korigoval, čo sa na neho hodí a čo nie. Nakoniec z toho bolo milé a úsmevné predstavenie jeho mena spojené aj s jeho životnými príbehmi. Bez hudby to nejde, a tak svoje malé ale milé publikum odmenil dvoma skladbami, ktoré sú mu zjavne aj srdcu blízke. Nimi sú Prosperita a keďže je čas kedy sa blížia maturitné skúšky, tak Maturantky.

Keďže sa v našej redakcii, často rozpráva o knihách a rozoberajú knihy, eseje, rozprávky, rôzne poviedky, nedalo mi sa nespýtať ako je na tom veľký jazzman Peter Lipa a moderátorka a herečka Zuzana Mišáková.

Spevák Peter Lipa

Keďže sme na akcii ohľadom čítania, tak sa moje otázky budú týkať najmä tejto oblasti. Ako ste na tom vy a knihy?
Ja a knihy. Nedal by som, že rovná sa ja a knihy, ale také matematické znamienko, ktoré by naznačovalo, že sme priatelia s knihami. Nie som veľký knihomol, že mám prehľad, ale rád čítam a rád si vyberám. Keď mám byť tematický, tak si vyberám knihy skôr odborné, možno historické alebo veci, ktoré riešia nejaký problém spoločenský, psychologický, historický a potom to striedam s detektívkami. V takomto duchu sa pohybujem ako čitateľ.

A keď ste boli dieťa. Zoberme to od mladosti, už vtedy ste sa venovali knihám, alebo ste vtedy mali iné záujmy?
Venoval som sa, ale úplne prirodzene. Nebolo to tak, že by som veľa čítal ako dieťa. To by som nepovedal. Pamätám sa, že som mal problémy, keď ostatní dobre čítali nahlas, a mne to išlo ťažko. Viac som sa vyžíval pri situáciách s kamarátmi na ulici a hral som futbal alebo iné hry a hudbu som mal rád ako poslucháč. Nebol som taký veľký knihomol, to prišlo až neskôr, ja som sa ku knihám dostal až v puberte okolo 15-16.

Dnešná mládež má problémy s čítaním kníh. Čo by ste im odporučili, alebo ako by ich mali pedagógovia viesť? Poprípade , čo tým deťom chýba?
Rozprávať s nimi. Komunikovať. Musí byť učiteľ, ktorý vie o literatúre veľa a má prehľad o knihách. nie je to len učiteľ slovenčiny, ale je to človek, ktorý má rád literatúru a ten musí vedieť, ktorá kniha by ktorému žiakovi, mladému človekovi sadla. Keď dokáže z toho obsahu vybrať jednu, dve myšlienky, ktoré by komunikovali so záujmom tohto človek, tak ho na to naláka. Toto si prečítaj, lebo tam je presne taký jeden ako ty. Tiež chcel hrať futbal a nevyšlo mu to a potom sa z neho stal a .... To znamená citát z nejakej knihy, z obsahu. Niekedy stačí aj jedna veta a tam sa o dozvie. Ako napríklad s dievčatami. Ten spisovateľ celý život nemal šťastie v láske. Píše sa o tom ako sa o to pokúšal tam v ďalšej knižke. Jednoducho priblížiť im knihu. Vzbudiť ich záujem. To je v knihe, to nenájde v počítačovej hre, musí si knižku prezrieť. Možno by to bola cesta ako ich k tomu primäť.

Mladí vždy vyberali len obsah, nejaký výťah a to im vždy stačilo. Nemali záujem si knihu prečítať. Keď tak nejaký časopis a to je všetko.
Lebo to celé pokazila povinná literatúra. Už to slovo povinné je strašné. Povinné a musíš niečo. Treba čítať hocičo, to, čo človeka zaujme, čo s ním komunikuje, s jeho vnútrom a nie povinná literatúra. To aj dnes je, že toto povinne musíte prečítať, no nemusíme. Nechcú povinne niečo čítať. Literatúra je jedna široká paleta myšlienok a treba si vybrať takú, ktorá sa im hodí, ani my dospelí nečítame povinne. Čítam také čo ma zaujíma, ta aj deti, to isté. Musí ich to zaujímať, ak chceme, aby čítali. Keď chceme, aby poznali len spisovateľov, tak stačí, že ten a ten je o tom a potom stačí výťah.

Zaujímalo by ma, či ste niekedy napísali skladbu napríklad o knihách. Mohla by to byť pre vás inšpirácia do budúcnosti.
Nenapísal, lebo ja nepíšem texty. nie som literát, som len hudobník, ale vyberám si dobrých textárov a potom s tými textami komunikujem. Snažím sa text povýšiť, aby bol ešte viac deklaratívny, aby ten význam vyznel, aby tie slová a tie vety a tie podstatné slová vo vetách zazneli, aby sa nestratili. Píšem len hudbu, ale musím pracovať s textom, lebo ja robím na texty pesničky.

Možno by bolo vhodné textárom nejakým spôsobom navrhnúť, aby napísal text o knihách.
Môžem, oni to niekedy aj radi prijmú, ale väčšinou je to autonómna práca. Tak ako ja nemám rád, keď mi niekto navrhuje, čo by som mal robiť, ta aj oni, to je tvorivá práca a oni sami prídu s nejakou myšlienkou a možno v duchu cítia, aké by to malo byť a jednak vedia pre koho to píšu. Nemusím im dávať tipy, sú textári, veľmi dobre vedia, čo chcú napísať. To musí byť aj ich výpoveď. Nemá to byť text na objednávku. Sú však situácie, kedy takú objednávku dostanú.

Máte nejakú svoju obľúbenú knihu? Poprípade knižku, ktorá vás inšpirovala do ďalšej práce alebo v živote.
Nemám takú, ku ktorej by som sa vyložene vracal, ale viem sa potešiť s každej dobre napísanej knihy. Nejde ani tak o obsah o čom to je, ale o literárne majstrovstvo , ako je napísaná. Viem si vychutnať dobrého autora

Zuzana Mišáková

Zuzka, ty a knižky?
Odmalička, nerozlučne. Neviem si zvyknúť na elektronickú formu, potrebujem papier, potrebujem si knižku chytiť, zavoňať. Sú knižky, ku ktorým som sa v detstve opakovane vracala ako Traja mušketieri. Priznávam sa však, že ako neustále v divadle žijem fiktívnymi príbehmi, tak pre mňa je práve literatúra faktu to, čo ma práve zaujíma. Už od vysokej školy je to moja výzva. Samozrejme čítam veľa scenárov, textov divadelných hier, ako ich vymyslím, ale keď už si mám niečo prečítať, tak mám rada vedeckú literatúru, psychologickú, motivačnú, cestovateľskú, tak skôr ako som spomínala literatúra faktu.

Vieš, že toto máte spoločné aj s pánom Lipom?
Ale čo? (úsmev) Ale to aj so Števom Skrúcaným. Lebo my, ktorí žijeme vo vymyslených príbehoch, potrebujeme cítiť ten dokument, skutočný život a ten sa v knihách nachádza.

Nestrácaš sa niekedy v takýchto divadelných príbehoch?
Niekedy sa môže zdať scenár akoby uletený, ale niekedy sa Vám aj v živote stane, že zažijete niečo, čo si poviete: „Tak toto by človek nevymyslel.“ Toto vymyslí len život, lebo je najlepší spisovateľ. Práve úlohou inscenátorov je text hry, nech je akokoľvek blízky životu alebo naopak absurdný, aby ho pretavili na javisku tak aby ten divák aspoň nachvíľočku tomu veril, aby sme ho odviedli od jeho každodenného života a aby sme mu dali možnosť vnoriť sa do iného sveta, aby sme spravili príbeh životným. To je úlohou hercov, režisérov, dramaturgov. v tom je to krásne, že môžeme spolu zažiť niečo, čo je v tej chvíli realita hoci je možno na míle od reality vzdialená.

Zuzka, ešte mi vysvetli ako to všetko stíhaš? Keďže mnohí z nás majú problém stíhať robiť dve veci, ty sa stíhaš venovať toľkým aktivitám.
Myslím si, že je to predovšetkým o dobrej organizácii času a najme je to o tom, že človek nesmie svoje práce, teda mám dve zamestnania a viacero povolaní, vníma ako prácu, nesmieme to riešiť. Akokoľvek robíte veci s láskou, s nadšením, so srdcom, tak ich žijete. ráno vstanete prežívate ich a ráno idete spať a ani ste si neuvedomili, že ste pracoval šestnásť hodín a nič Vám to nerobí, pretože to nie je Vaša práca. je to niečo, čo milujete a potom to už neriešite.

Zuzka, keď už sme sa rozprávali o knižkách. Zaujímal by ma tvoj názor, ako by bolo dobré začleniť mládež do čítania. Toto je obrovský problém. Deti a knihy. Ako prišla elektronická doba, venujú sa hrám a záujem o knižky išiel do úzadia. Čo s tým robiť?
V prvom rade im treba podsunúť knižky, ktoré sa týkajú tém, ktoré ich zaujímajú. darmo mi budeme forsírovať nejakú konkrétnu literatúru , keď napríklad niektoré deti neradi čítajú ako prváci. Jeden môj kamarát mi povedal: „Chlapci mali vždy radi autá, tak nakúpil časopisy o autách a tak ich prinútil, čítať už ako prvákov.“ Možno toto je ten spôsob ako deti pritiahnuť. Poďme cez časopisy, cez populárnejšiu literatúru. myslím si, že v konečnom dôsledku si cestu nájdu. napríklad dieťa má rado filmy o Harry Potterovi, prečítaj si tú knižku, lebo tam nájdeš ešte viac. nie zakazovať alebo prikazovať niečo, ale naopak ísť cez záujem ktorý už v tom dieťati je a tam hľadať cestu, lebo podľa mňa tadiaľ vedie.

A máš nejakú obľúbenú knihu, ktorá ťa posunula ďalej alebo, ktorá ťa inšpirovala?
Dale Carnegie: Úspech si ty

Foto: autorka článku