Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Radosť detských očí a zároveň úcta k vojakom sa niesla počas celého dňa stráveného 12. decembra v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých. Nielen riaditeľka Mária Tóthová sa potešila tradičnej vianočnej návšteve príslušníkom 91. ženijného pluku zo Serede, ale najmä jej obyvatelia, pre ktorých samotný kontakt veľa znamená.

„Mne sa páči, keď sem prídu vojaci. Je to pre mňa zábava. Je to pre nás dar. My im ukazujeme čo prežívame a čo vieme. Je to pre mňa vzácne. Sme tu ako bratia a sestry,“ uviedol obyvateľ domova Florián Döme. Ako ďalej uviedol s nadšením, hrdosťou a žiarou v očiach: „Už idú naši vojaci! Tešíme sa na nich.“ Ďalším obyvateľom je Jaroslav Hustý, ktorý sa k nemu pridal. „Je to pre mňa radosť. Môžem sa s nimi skamarátiť, zabaviť sa, spraviť si program, a zacvičíme si spolu.“

Florian Döme si nenechal ujsť možnosť osobne popriať vojakom šťastné a veselé Vianoce. „Milí vojaci, som veľmi rád, že ste prišli aj tieto Vianoce. Je to od vás krásne a želám vám a celej vašej rodine všetko pekné a nech sa vám darí v športe. Šport je šport. Držte sa vojaci. My Vás čakáme tu na Šrtkovci. Potrebujem pannu Marušku, našu riaditeľku a čakáme Vás znovu.“

Pri tejto príležitosti príslušníci ozbrojených síl odovzdali aj finančnú zbierku v hodnote 1200 eur.

„Každý rok pred vianočnými sviatkami organizujeme zbierku za 91. ženijný pluk, 901 prápor. Zbierame peniažky, ktoré následne donesieme deťom ktoré sú nejakým spôsobom handicapované. Táto suma je pre nich zaujímavá. Sú vďační a ako poďakovanie nám vyrobia malinké prezenty. Pre nás je to potešenie, že aj oni majú o nás záujem. Popritom ako tam prídeme sme ako vojaci na roztrhanie. Sú veľmi radi s vojakmi, s ktorými sa aj fotia, hrajú spoločenské hry. Aj touto formou chceme ukázať, že sa vojaci dokážu zomknúť aj pri takýchto situáciách a dať finančné prostriedky na pomoc,“ uviedol veliaci poddôstojník 901. ženijného práporu Jozef Blaho.

Každý človek v tomto čase túži po vianočných darčekoch, láske a teple domova. Nezáleží na tom, či sme malí alebo veľkí. Čo by si od vojakov priali obyvatelia domova sociálnych služieb pre deti a dospelých. „Je to ťažké. Nechceme handry, ale pomoc,“ hovorí Florián Döme. Na vysvetlenie doplnila riaditeľka Tóthová. „Myslí tým vnútro, ľudskú lásku a porozumenie. Túžia sa pozerať na vojakov a tráviť s nimi čas.“ Pre Jaroslav Hustého je dôležitá komunikácia. „Pre mňa je dôležité, aby si našli čas a trošku sa so mnou porozprávali.“

Tohtoročná návšteva Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých sa skončila, ale jej obyvatelia na pamiatku vojakom podarovali vlastnoručne zhotovené darčeky, aby si ich aj týmto gestom uctili a ukázali im, ako si ich nesmierne vážia.

Zdroj foto a text: Lenka Meravá