Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

V kníhkupectve Panta Rhei v Bratislave 8. septembra pokrstil knihu Štěstí na míru český motivátor a autor bestsellerov o osobnostnom rozvoji Ivo Toman. Slovensko mu je dôverne známe, keďže na ňom vyštudoval vysokú školu v odbore nábytkár.

Keďže ho toto povolanie nenapĺňalo, rozhodol sa svoje šťastie hľadať. Za krstných rodičov svojej desiatej knihy si vybral  známeho  literárneho  publicistu  Dada  Nagya  a  generálnu  riaditeľku medzinárodnej  kozmetickej  spoločnosti  pre Českú a Slovenskú republiku Zuzanu Machovú. „Pani Machová je ženská s veľmi veľkou energiu v sebe, je to veľký dravec a pán Nagy, toho som videl v televízii, keď vystupoval. V pozitívnom ohľade ma nahnevalo, že tento chlap je viac sčítaný ako ja. Má veľký prehľad, ktorým ma zaujal. Následne sme sa potom stretli pred dvomi rokmi na veľtrhu bibliotéky, kde som mal autogramiádu,“ ozrejmil svoj výber krstných rodičov Ivan Toman. Jeho kniha je o šťastí a zaoberá sa v nej rôznymi odvetviami. Šťastie charakterizuje ako  psychický  stav, kedy  máme  malý  myšlienkový  chaos. Tento psychický stav má  rôzne  zdroje a môžeme  ho sami čiastočne ovplyvňovať. „Zaoberám sa osobným rozvojom a keď rozmýšľame o svojom osobnom živote snažíme sa ho nejakým spôsobom zmeniť a, tak vždy dôjdeme ku šťastiu. Keď sa ľudí spýtam, prečo niečo robia, prečo by niečo chceli, ich odpoveď  znie,  aby sme boli šťastnejší. Tu je tá motivácia byť šťastní,“ uzavrel autor knihy.

Ako ste sa dostali k písaniu kníh?

To by ma tiež zaujímalo. Nikdy som nemal jednotku z češtiny. Pôvodne som knihy nenapísal, ale som ich nahovoril. Pripravoval som sa na školenie, ktoré som si nahral na diktafón. Tieto nahrávky som prepísal, a tak vznikli moje prvé knihy. Nevznikli tak, že by som si sadol a vymyslel myšlienku a dal ju na papier.

Ako ste na to prišli, čo vás poháňalo?

Zo začiatku ma to učili slovanskí Maďari. Robil som s nimi predaj. Následne po prevrate sa začali vydávať rôzne knihy z Ameriky.

Peniaze ale vždy nezaručujú šťastie

Peniaze pomáhajú. Dokonca je tam kapitola Peniaze a šťastie, do určitej výšky je šťastie priamo úmerné príjmu do 4000 eur mesačne do rodiny. Ak máte príjem 500 eur, ste menej šťastní, ak máte 1000 eur ste šťastnejší a zastaví sa to na štyroch tisíc.

Prečo práve tam?

To neviem. To je psychologická hranica. U nás máme vysokú životnú úroveň, životná. Úroveň u nás a v Zimbabwe, to je nebo a dudy. Máme sa super. Nemáme zemetrasenie, nikto neumiera hladom. Máme veľmi dobrú životnú úroveň.

Nie je to práve tým, že si nevieme uvedomiť to, čo máme?

Stratili sme pokoru, máte pravdu. Tomu sa hovorí hedonizmus. Zvykneme si. Keď som bol študent, pil som čučo. Teraz som po školení, tak sa odmením dobrým vínom a už ma nikto nenúti piť to jablčné. Už som si zvykol na lepšie, a keď si zvyknete, už nechcete ísť do horšieho. Posúva sa latka. Podobne je to s tým, že už nespíme na zemi, máme posteľ, kto bude spať na zemi. Už nemáme chatrče, máme paneláky, rodinný dom. Kto býva v rodinnom dome, už nechce späť do paneláku. Ľuďom dáme podporu v nezamestnanosti, pôvodne to bola dobrá myšlienka. Pomôžme tým, ktorí to naozaj potrebujú, ale potom sa podpora zvyšovala a zvyšovala a dostala sa aj medzi tých, ktorí si ju nezaslúžia. Zoberte im ju a nedostanete vo voľbách hlasy. Tomu sa hovorí hedonizmus.

Ako sa to prejaví v šťastí, aby ľudia boli spokojní s tým, čo majú?

Tomu som venoval celú knihu. Hedonizmus môžete poraziť tým, že nebudete kupovať hmotné veci, na ktoré si zvyknete. Ak si i máte možnosť za sto eur kúpiť výlet alebo hifi vežu, nekúpite si hifi vežu, na ktorú si zvyknete, ale zážitok, na ten sa nedá zvyknúť. To je prvá vec. Okrem toho si musíte nájsť určitú mieru. Poviete si fajn chcem toto, môžem to ma,ť  a nemusím to mať dvakrát väčšie a dvakrát drahšie, lebo potom by som sa chcel ukázať pred susedom. Potom je to naplnenie, ktoré nie je to isté ako potešenie. Naplnenie bolí. Napríklad ma naplňuje písať, alebo v športe. Ľudí to naplňuje, ale napríklad ich bolia svaly. Poprípade idete na hory, potíte sa, je vám zima, ale aj keď ste týmto všetko´ým museli prejsť nakoniec vyhodnotíte, že to bolo úžasné. To je to čo vás naplňuje alebo ľudia pracujú pre charitu.

Čo s ľuďmi, ktorí nevedia, čo ich naplňuje?

Majú smolu, bohužiaľ, ale takých je dosť. Sú ľudia, ktorí nedajú svoj zmysel života a zomrú nešťastní.

Veľa ľudí píše o tom ,ako dôjsť k úspechu, v čom je vaša kniha iná?
V prvom rade veľa ezoterických kníh považujem za hlúposti. Sú pekné, ale nefunkčné. Predstavte si hľadanie nirvány. Nirvána je vrchol šťastia, ale my musíme mať negatívne myšlienky. Aj vy musíte mať strach, že vás prejde auto. Keď prechádzate cez cestu musíte mať strach, musíte sa pozrieť, či niečo nejde. Tento strach vás chráni, nemyslím strach v panike, ale strach ´kedy sa pozriem, či niečo nejde. Musím mať strach, že sa zle oblečiem. Musíme mať negatívne myšlienky, lebo v minulosti nás to chránilo. Musel som mať strach z nepriateľa, ktorý ma zožerie, poprípade že zomriem hladom. Dnes sa dá bez problémov zohnať jedlo. Najviac pozitívnych myšlienok môže mať 92 percent, jedenásť kladných myšlienok na jednu negatívnu. Musíme mať aspoň jednu negatívnu. To je dôkaz o tom, že Nirvána neexistuje. Kolobeh musí byť, lebo to, čo iní vravia je pekné, pohladí to na duši, ale je to nefunkčné. Vadí mi, že sa dávajú nádej neschopným. Niektorí fakt majú smolu. Súvisí to s depresiami. Opakom šťastia nie je nešťastie, ale byť v depresii, to je vnútorné nešťastie.

Dnes je tých ľudí veľa.

Je a súvisí to s tým veľkým dostatkom. Počet depresií sa veľmi zníži v dobe vojen. Ľudia majú starosti a nemajú čas na depresie. Keď sa máme lepšie a lepšie, starosti ako prežiť nemáme a vďaka tomu máme veľa času na myšlienky. A riešime hlúposti.

Nie je to tým, že ľudia majú všetko okolo seba?

Áno, máte pravdu. Chaos a šum obrovských informácií, keď si mám vybrať tie hlavné. S tým množstvom sa nám to v živote nezjednodušuje, ale je to naopak zložitejšie. Nevieme si vybrať. Mám si vybrať v supermarkete to či ono. Všetko je rovnako kvalitné, rovnakej ceny, je tam toho desať a čo teraz. Ovplyvňuje to pocit šťastia, tomu sa hovorí aj rozhodovacia paralýza. Keby ste mali jednu dve možnosti, fajn, ale keď ich je dvadsať... .

Čo sa dá spraviť, aby sa nezvyšoval počet depresií v budúcnosti?

V prvom rade depresia je problém, ktorý sa zvýši aj keď sa menia meradlá. To čo kedysi bolo považované za normálnu stresovú situáciu, dnes je sa berie za depresiu. Aj lekárske normy sa posunuli. Okrem toho máme lepšie viac voľného priestoru v mozgu na trápenie. V minulosti sme hľadali obživu a tým sme zamestnávali svojich 25 tisíc myšlienok ale teraz ich nemám. Máme príliš veľa voľného času a tak mozog prejde na negatívne myšlienky. Predtým nás chránili pre d nepriateľom, teraz nemajú pred akým tak si ho vo svojej evolúcii mozgu sami vytvárame.

Spomínali ste, že šťastie je prepojené s psychológiou.

Mozog stále niečo musí robiť, lebo je tak nastavený. Hľadá  nepriateľa. Čo ma môže ohroziť, zožrať, koho ja môžem zožrať. A naraz ho nie je, tak si nejakého nájdem.

Pripravujete novú knihu , alebo si dáte pauzu?

Chystám 12.októbra v Lucerne prednášky o šťastí. Sú to materiály, ktoré sa nezmestili do knihy. Niektoré veci je lepšie ukázať na prednáške ako dať do knižky a iné sa lepšie v čítajú či graficky ukážu.

Už máte v pláne aj iné téma na knihu?

Mám, ale dopredu nebudem prezrádzať. Bude sa naďalej dotýkať témy osobného rozvoja. V tej oblasti zostanem.