Kultura21.cz

V Divadle Aréna v Bratislavě 7. listopadu po šestnácté odevzdávali slovenským hudebním interpretům ceny Slovenského ochranného zväzu autorov (SOZA). O této akci jsme vás na stránkách Kultury21 informovali ZDE. Přinášíme vám krátké rozhovory se dvěma z oceněných.

Rozhovor s autormi Spievankova 3 s Máriou Podhradskou a Richardom Čanakym

Aké sú vaše pocity z ocenenia?

Boli sme zaskočení, že si nás niekto všimol. Žili sme vo svojom svete, detských koncertov, detskej tvorby a je to absolútne iný svet, tam sú iné pravidlá. Nedá sa to porovnať. Mali sme príjemní pocit, že nás poznajú, aspoň tí, ktorí majú deti. Deti sú naším spoločným jazykom.

Čo si myslíte o hudbe?

Pre mňa je hudba okorenením života a prináša nám radosť, chceme tú hru, ktorá sa dá robiť, perfektne, kvalitne, profesionálne pre deti. Chceme priniesť aj týmto najmenším detičkám to najlepšie, čo im môžeme odovzdať, a preto spolupracujeme s hudobníkmi, ktorí sú top muzikanti na Slovensku.

A aký máte vy pohľad ako Zahrajko?

Som veľmi rád, že sme vkročili do detského sveta, lebo vždy som si hovoril, keď som bol malý, kedy budem veľmi veľký a keď som bol veľmi veľký, čo by som dal, aby som bol znovu malým. Plní sa mi sen. Môžem sa vrátiť do toho detstva ako pojašený Zahrajko na pódiu, blázniť sa s deťmi a nikto sa mi nemusí vysmievať. Nikomu nie som trápny. Ľudom sa to páči a myslím si, že to nie je o infantilnosti, ale je to svet, ktorí nám dospelým uniká. Mohli ba sme sa veľa učiť. Ako sa dá premietnuť detský postoj, detská dušička. Nedá sa oklamať, a len na chvíľku ich môžete zaujať trblietkami. Deti to vedia vycítiť. Podceňujeme ich a mnohí ich chcú zneužiť cez emócie pre krátkodobé projekty. My sme si povedali, buď alebo a nasadili sme si latku tak vysoko, že sa čudujeme, ako ju zvládame preliezať. Toto ocenenie je signál, že je to dobrá cesta.

Interview s Miroslavom Žbirkom, ktorý získal veľkú cenu SOZA

Čo hudba priniesla vám?

Skladanie nových piesní je pre mňa najkrajšie strávený čas, aký si viem predstaviť. Mám rád živé vystúpenia, ale tie sú niekedy namáhavé. Musíte sa dopraviť na určité miesto, veľa cestovať. Iné je, keď ráno vstanem, urobím si dobý čaj a sadnem si ku klavíru. Nikto ma nikam nenaháňa a mám vypnutý mobil. Jediné čo mám robiť, je nájsť melódiu. To ma veľmi baví, preto vznikajú stále nové piesne. Pokiaľ ma to bude držať ten proces nemôže skončiť. Človek naskladá nové piesne a začne premýšľať nad tým, že by sa to malo niekde nahrať. Keď to nahráte, máte pocit, že by ste to mali predviesť niekde naživo. Toto robím celý život, len to ubehlo.

Rátali ste s udelením tejto ceny?

Vedel som to, lebo ma upozornili, ale ani to mi nezabránilo prísť o pár sekúnd neskôr na pódium. Pravdepodobne je to môj údel.

Ako si ju ceníte?

Je to ocenenie priamo zo Slovenského ochranného zväzu autorova to je v inej súvislosti ako ocenenia, ktoré mám.. Keď človek dostane cenu tak je hneď veselší. Prichádza to v pravej chvíli. Nakopáva ma to a cením si ju.

Vraveli ste, že ste túto cenu dostali za staršie skladby, je nejaká skladba, ktorú si najviac ceníte a prečo?

Balada o poľných vtákoch je jedna z nich, preto som ju aj zaspieval, ale svoju kariéru si neviem predstaviť bez piesne Atlantída. To bola zlomová pieseň, ktorú som zložil. Neskôr som ju našiel aj v učebniciach hudobnej výchovy. To je niečo také, čo vybočuje. V hodnotení svojich piesní mám svojský vkus. Páčia sa mi aj skladby, ktoré nie sú hitmi. Vždy to bola pieseň Mesto spí a to pochybujem, že by niekto zaraďoval medzi moje hity.

Spomínam si, keď ste boli v Trenčíne, prvýkrát vystupovali so symfonickým orchestrom, vtedy ste mali obavy, ako to dopadne ako sa to do súčasnosti vyvinulo?

To je dobre, že mi to pripomínate. Už je to určitá cesta, ktorú sme urazili s orchestrom. Začali sme nesmelo a stále sa to zlepšuje. Pred dvomi dňami som kontroloval DVD z O2 arény so symfonickým orchestrom, a keď som to počúval, zistil som, že od prvých koncertov k ďalším viedla určitá cesta k zlepšeniu a je pre nás zaväzujúca. Keď budeme hrať v Košiciach budeme musieť byť veľmi dobrí.