Kultura21.cz

Postupne sa dostávame ku Klezmeru zo Slovenska. Začalo to predchádzajúcim CD, kde sme mali jednu pieseň z Vyšných Rastlavíc. Kedysi sme nevedeli, že sa hral na Slovensku, v súčasnosti sme v rôznych knihách našli históriu a vývoj Klezmeru. Dokonca som si vytiahol jedno výborné CD. Klezmerové nahrávky z roku 1908 alebo 1905 a sú zachované až do roku 1927. Tu začína booklet, ktorý je veľmi dobre prepracovaný a začína slovami Klezmer je tradičná židovská hudba, ktorá, sa hrala v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Ukrajine, Rumunsku, Moldavsku, Slovensku, Rusku. To sme to nevedeli. To je teraz jeden z našich najdôležitejších smerov.

Dostávame sa k melódiám, ktoré sú zo Slovenska. Niečo máme z Michalovíc a Košíc, niečo z Vyšných Rastlavíc. Zistili sme, že existuje aj nejaký spevník. Zatiaľ ho ale nemáme v rukách, kde sú jidiš piesne z Bratislavy. Bol vydaný v 19. Storočí v Bratislave. Radi by sme sa k nemu dostali. Dúfam, že existujú výtlačky. Vďaka internetu sme sa dostali k umelým piesňam z Bratislavy, ktoré komponoval v 30 rokoch jeden pán z Topoľčian. Je to iné, ako ľudové Rastlavické piesne, ale každopádne je to zaujímavé.

Čo znamená pre Vás 20 rokov pôsobenia na scéne?
Som najradšej, keď je na pódium zábava. Veľmi baví, ak sme seriózne pripravení, tak ako v divadle, ale napriek tomu sa veci udejú inak. Sú nepripravené momenty, keď niekto zahrá inak, keď speváčka začne spievať inde, ako mala a my sa chytáme. Vtedy sa zabávam. Dvadsať rokov je dosť, je to prekvapivé.

Čo sa doteraz zmenilo?
Mám zlú pamäť, ale myslím, že si pamätám dosť z tejto kapely, ale mali by sme to postupne začať spisovať, pokiaľ si to pamätáme. Pre mňa ako kontrabasistu je to jednoduché. Môj kontrabasizmus sa začal so založením kapely. Otec má ľudovku a v pivnici ležal kontrabas a  zobral som ho a založili sme kapelu. Nemal kto hrať na basu a zo mňa bol huslista. Túto pozíciu som prenechal brata a začal som hrať na kontrabase. Vtedy som nevedel hrať a hral som hocijako. Postupne ma to začalo zaujímať, lebo mi to nešlo. Treba na to prísť, lebo struny sú tvrdé, stláčajú sa ťažko a zvuk sa z toho až tak ľahko nevylúdi. Keď na to človek príde,je to iné a ide to ľahko. To je čo sa týka kontrabasu,  čo sa týka Klezmeru, zo začiatku sme ho až tak neštudovali. Zobrali sme nejaké melódie, zaranžovali sme ich, kopírovali alebo sme si napísali k tomu druhé hlasy a doprovod. Postupne sme sa ním začali zaoberať trochu viac. Začali sme ho študovať. Dokonca som sa zúčastnil aj klezmerovských kurzov v Amerike, kde učia tí najznámejší, najslávnejší a najlepší klezmeroví muzikanti.S nimi som sa dostal do kontaktu a už nám niekoľkokrát aj hosťovali.

Čo pripravujete do budúcnosti
Netuším, hovorili sme si, že by sme nemali robiť už reggae, lebo ma to vždy po nejakej dobe doň stiahlo. Mám ho rád, ale potrebujeme pauzu a vravím si už nie reggae. Sú aj o ňom aj vtipy. Keď nevieš, čo s tou piesňou spraviť, daj ju do reggae. Máme pieseň v reggae, ktorú nám dala Dalma Špitzerová. Najskôr ju zaspievala a potom sme ju naaranžovali. Postupne sa takto pomocou pamätníkov dostávame k piesňam, ktoré pokiaľ neboli typické pre dané prostredie a nevieme ako sa hrali, zahráme ich po svojom. V piesni od Dalmy Špitzerovej sme skombinovali čardáš a reggae.

Aká bude kombinácia nabudúce?
To neviem. Vidím to otvorené. Ďalším experimentom bola jemne jazzová skladba, ktorá má samé nepravidelné rytmami medzi pravidelnými. Zahral by som si aj na basgitaru. Máme občasné trio v zostave klavirista, bubeník a j. Povodne sm e aj na narodeninách chceli zahrať jednu pieseň na záver, ale nestihli sme si ju poriadne zopakovať, tak sme ju vynechali. Podobným spôsobom by som spravil aj ďalšie skladby.

A spolupráca s Milom Suchomelom?
Nedávno o ňom bola reč. Mám veľmi rád tenor saxofón a s Milom sa poznám ešte z 96 roku, kedy som bol jediný krát na jazzovej akcii, letnej jazzovej škole. Týmto smerom som sa, ale ďalej nezaoberal. Potrebovali by sme tenor a presne na neho som si spomenul a keď bude chcieť a môcť, veľmi rád to využijem. Ozvem sa mu, lebo zatiaľ to nemáme nachystané. Okrem slovenských vecí existuje veľmi veľa nôt v Amerike ako je wedding samba a sú dostupné cez internet. Ide často komponované alebo muzikálové veci, ktoré vychádzajúce z Klezmeru, tam sa tenor hodí.

Všimla som sa, že sa radšej usídliš dozadu
Pripadá mi to štandardné, že basista je pri bubeníkovi. Asi je to postavenie z mojej rokovej kapely. Neviem prečo, ale ustálilo sa to. Kedysi som nespieval a neuvádzal koncerty, potom som už zostal vzadu. Občas sa natlačím dopredu, keď je plytké a dlhé pódium. Nesnažím sa to celé riadiť. Možno je to preto, že niekedy sa mi zdá, že je na mňa toho veľa. Mám zahrať aj zaspievať a mám čo robiť, aby som to skoordinoval. Nie vždy hrám rovné noty. Keď sú rovné tak sa to dá, ale ak je iný rytmus v base a iný v speve a melódia je iná v speve, musím sa sústrediť, a keď skončí pieseň vzápätí sa sústrediť na to, čo poviem. Okrem toho mi môže vyschnúť v hrdle, či prestať hrať slák. Pri kontrabase sa to často stáva. Je to náročné na koordináciu.

Foto: Lenka Meravá

www.klezmer.sk