Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Narodil sa v Hranicích. Odmalička veľa čítal a doslova hltal westerny. Neskôr knihy zahodil, začal športovať a objavil v sebe najhoršieho futbalistu okresu. Časom zahodil aj loptu, vzal do ruky meč a objavil v sebe srdce bojovníka. Raz šermoval s takým nasadením, až mu pri tom zlomili nos. Zahodil teda aj meč a začal hrať divadlo. Hral opäť s plným nasadením, takže sa nie je čo čudovať, že ho vzali na JAMU. Dnes Dalibora môžete vidieť najmä v brnenskom divadle Husa na provázku.

Pri pohľade na vaše jedinečné umelecké stvárnenia, ktoré predvádzate vždy na javisku, človek nadobúda pocit, že ste sa pre profesiu herca jednoducho narodili...
(Úsmev.) Ďakujem krásne. Myslím, že pre každého človeka je najväčšou odmenou, ak jeho prácu pochvália, nech už je jeho profesia akákoľvek. Nemyslím si, že sa dá s určitosťou povedať, že by sa človek narodil len pre jednu určitú vec. Podľa mňa každý máme v sebe semienka, viacerých záujmov a povolaní. Tak ako každý kvet, na to aby vyrástol a rozkvitol do krásy potrebuje svoje určité miesto v určitý čas, asi som aj ja bol v ten správny čas na správnom mieste, čo znamenalo a malo za následok, že vo mne rozkvitla láska k herectvu.

Čiže ste mali aj nejaké záložné plány?
Každý ich predsa máme. Vytvárame si ich, či už je to cielene, alebo podvedome. Každý z nás sme totiž zložitá, ale pritom komplexná bytosť, tak sa niečo čudovať, že na svoj rozvoj potrebujeme širokú škálu aktivít záľub a činnosti. Pokiaľ zanedbávame tieto napríklad, nazvime to rozvojové potreby, či už duše alebo máš nášho tela, dlhodobo, môže nám to pôsobiť nepokoj, až nešťastie.

Zmenilo, ovplyvnilo u vás nejako „rozkvitnutie“ v herectvo?
Rozhodne a veľmi zásadne! Najväčšiu zásluhu na tom malo štúdium herectva na JAMU Keď by som mal byť konkrétnejší, boli to hodiny v ateliéri pani profesorky Niky Brettschneiderovúej Ak by som totižto nezažil jej hodiny, do dnes by som neveril, že je možné rozvíjať svoje osobnostné predpoklady, tak efektívne  s toľkou. eleganciou a ľahkosťou.

Spomínate si na svoje herecké začiatky?
Všetko to malo veľmi rýchly spád. Na školu som sa dostal hneď na prvýkrát,po úspešnom ukončení štúdia som hneď aj dostal angažmá. Povolanie herca je asi ako jediná profesia výnimočná v tom, že v nej môžete skĺbiť všetky vaše záľuby kónický Vlastne ako herec sa nemusíte vzdať niečoho čo máte rád a čo ste robil predtým, skôr naopak stále získavate nové a nové možnosti obzory, kde to všetko čo vás baví a napĺňa môžete využiť.

Môžete mám to, trochu viac priblížiť?
Akákoľvek a pohybová aktivita je mi veľmi blízka. Venoval som sa napríklad breakdance, a z týchto pohybových zručností sa dá neraz čerpať a sú dokonca zdrojom novej inšpirácie aj na javisku. Herectvo je pre vás možnosť, prostredník, ako si splniť akýkoľvek svoj sen a, ako sa venovať všetkému čo máte radi zároveň. Nie vážne popri štúdiu som viedol detský dramatický krúžok. Takto som si mohol naplniť moju ďalšiu vášeň a záľubu bolo to inšpiruje a neskutočne ma to napĺňalo. Svoju profesiu vnímam, ako nekonečnú cestu, na ktorej sa však nikdy nedá zablúdiť. Ak sa nebojíte o svojich citov emócií a, ak nemáte strach ukázať svetu ako to vlastne všetko vnímate a vidíte vy a s každou novou výzvou, ktorá prichádza s každou inscenáciou s každým novým dňom dokážete potlačiť toho introverta v sebe.

Na nekonečnej ceste, sa, ale človek neraz môže cítiť unavený, či vyhorený, nemám pravdu?
Moja profesia je jedinečná tým, že sa v nej asi nikdy nedá skĺznuť do stereotypu. Môžete aj stokrát nacvičovať tú istú inscenáciu, vždy vám to prinesie niečo nové nečakané. Únava podľa mňa spočíva hlavne v tom, že človek sa bojí dať najavo to čo práve prežíva, to čo práve cíti nechce ukázať napríklad. že nešťastný a pritom. ak by sme to svet ukázali, možno sa k nám pripojil aj ďalší ľudia, ktorý to cítia presne tak isto a spoločne by sme našli nejaký svetlý bod, ktorý by nám dodal novú silu a energiu. A práve o tomto profesia umelcov je. Každý deň sa stretávame s novými výzvami poznaniami, v ktorých sa vieme nájsť my sami, pochopiť sa A to nám poskytuje úľavu radosť a šťastie.

Veríte, že smiech lieči?
Rozhodne! Existujú o tom aj odborné štúdie. Zvlášť tomu verím, pokiaľ ide o liečbu rakoviny. tam je pozitívne myslenie zásadné. Mám to obrovské šťastie robiť zdravotného klauna (Zdravotný klaun o.p.s.), takže sa týmto druhom liečby vlastne zaoberám. A vôbec, je to najlepšie práce na svete a som odhodlaný ju robiť, aj keby som mal nechať herectvo.

Na aké predstavenie by ste pozvali našich čitateľov?
Asi na inscenáciu Hráč, v divadle Husa na provázku.

Mohol by ste nám ju priblížiť?

Mohol, ale neurobím to. (Smiech.) V divadle sa totižto za každým odohráva čaro, ktoré sa opísať nedá, treba to skrátka zažiť a prežiť.

Ďakujeme, za rozhovor hercovi Daliborovi Bušovi

Autor: Matej Uhlár
Foto: archív Dalibor Buš