Kultura21.cz

V rámci stého výročia Slovenského ochranného zväzu autorského sme spravili pre našu redakciu rozhovor so spevákom, skladateľom, textárom, producentom a fotografom Petrom Nagyom.

SOZA oslávila sté výročie, čo to pre vás znamená?
Je to veľmi zvláštne, pretože som v programe videl toľko piesní, ktoré všetci poznáme. Uvedomil som si, akú to má veľkú históriu. Slovenská muzika je obdobie Františka Krištofa Veselého a pána Milana Lasicu, kedy som bol ešte dieťa a nakoniec aj Mekky Žbirka bol o niekoľko rokov popredu. Pre mňa je cťou, že môžem spievať jeho pieseň Zažni. Je to zvláštne, že sa stretáva história a som šťastný, že aspoň trošku môžem byť jej súčasťou.

Čo pre vás história evokuje, lebo aj vy ste si prešli svojou celou históriou v rámci svojej hudby od začiatkov, prierezom až do teraz.
Je to pekné. Vždy som chcel byť pesničkár. Chcel som si písať hudbu sám a rád by som povedal ľuďom, ktorí chcú písať sami muziku, a nie je ich málo na Slovensku, aby sa nevzdávali, že je to veľmi pekný pocit. Máte piesne, ktoré spievajú ľudia spolu s vami pod pódiom. Možno to znie jednoducho, ale je to veľmi ťažká cesta.

Aká bude vaša ďalšia cesta, kam budete postupovať? Čo pripravujete?
Teraz nič nepripravujem, lebo my sme vytvorili minulý rok nový album. Budeme hrať, lebo budúci rok oslavujeme 40 rokov od prvého koncertu skupiny Indigo, ktorý sme mali v Banskej Bystrici. Teším sa. Nie vždy musí byť nejaký projekt. Projektov bolo veľmi veľa za posledné roky, ale keď má človek obyčajné pesničky, tak sa teší na pódium. Piesne ako Aj tak sme stále frajeri alebo Sme svoji alebo Láska je tu s nami spievajú všetci.

Máte svoju obľúbenú skladbu, ktorú rád hráte?
Áno je to od Beatles, konkrétne od Johna Lenona Imagine. Je to jedna z prvých piesní, čo som vedel hrať a myslím, že jej text hovorí za súčasnú dobu znova, lebo sa to opakuje. Túžba po mieri, po pokojnom živote. To je poslanie piesne Imagine. To je moja obľúbená pieseň.

Trošku sa vrátim späť, keďže situácia, ktorá bola predtým v rámci Covidu-19, Ukrajiny a ďalších záležitostí, bola náročná. Ako ste to zvládali, ako ste tento čas využili?
Počas Covidu som bol najskôr smutný, potom som sa bál ako všetci a následne som si povedal, že je čas, pozrieť sa do svojich záznamov a textových poznámok. Nahrali sme nový album Petrolej, kde je desať nových piesní, ktoré som dal dokopy. Mal som čas, bol pokoj. Práve dnes som nad tým rozmýšľal, aký bol pekný pokoj, kedy sme nesmeli hrať. Hral som doma so svojou kapelou, tak sme nahrali dúfam pekný album.

Predpokladám, že vám chýbala kultúra?
Teraz je to úplne úžasné, pretože ľudia ožili. Byť na pódiu a vidieť ako publikum s vami spieva, to je myslím pre muzikanta najviac. Za tým už nič viac nemôže byť.

Photo credit: © Ján Vlk - Dreamwolf Arts Photography 2022 www.dreamwolf.sk