Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Speváčka ZEA, vlastným menom Alžbeta Ferencová, vystúpila na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne po prvýkrát. Ide o mladú speváčku, ktorá odštartovala svoju kariéru a len nedávno vydala prvý debutový album Burning light. Jej hlas je výnimočný to poznamenal aj samotný organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák. "Fantastický hlas, prirodzený výraz, dobrá hudba-tak má vyzerať kvalitný súčasný pop."

Ako a u koho si vyrastala?

Vyrastala som v Prešov do svojich 17 rokov s mamkou, otcom dve ségry.

Kto ťa inšpiroval?

Inšpirovala ma moja prababička.

Poznala si ju?

Zažila som ju do svojich desiatich či jedenástich rokov, čo je dosť veľa. Samozrejme, keď som bola mladšia, tak som to tak nevnímala. Vedeli sme, že je spisovateľka a významná žena v spoločnosti, ale ako dieťa som to nevnímala. Odstupom času, približne pred štyrmi až piatimi rokmi som sa znova dostala k jej knihám a vtedy som si uvedomila, čo všetko zažila, dokázala a ako fungovala. Inšpirácia sa mi vrátila ako bumerang.

Nechceli ste sa aj vy uberať dráhou spisovateľky či písať vlastné texty?

Svoje texty ešte úplne nepíšem. Z tých songov, ktoré ste počuli, som napísala sama iba tri. Album Burning light vznikal v angličtine. Svoje príbehy v slovensčine som dávala svojmu slovensko - kanadskému producentovi Milanovi Andrému, ktorý so mnou robil celý album a preložil ho do angličtiny. Čo sa týka písania kníh, je to môj najtajnejší a najväčší sen. Raz by som chcela zistiť či som tom všetkom, čo som zažila po prababke a hodiť to na papier. Veľmi by som po tom túžila, ale myslím, že ešte je na to cvíľku čas.

Ako si sa rozhodla, že začneš spievať?

Začala som spievať už pred deviatimi rokmi v zoskupení Foursome. Vtedy som ešte nebola speváčka, ale skôr tanečníčka. Tam som pocítila, že by ma to bavilo, ale mala som veľký strach. Moja sebareflexia pracovala a vedela som, že musím na sebe pracovať. Následne sa skupina rozpadla a mohla som ísť iba cestou tanečníčky, ale stále ma to ťahalo k hudbe. Čakala som dlho - asi tri roky, kým som vydala svoj prvý singel Is this love?. To je vec, ktorú som sama napísala. Pracovala som na nej asi rok a potom som stretla človeka menom Milan André. Povedala som mu tento svoj tajný sen a že chcem urobiť svoj debutový album, ale neviem ako, s kým a veľa ľudí mi nerozumie. Vypočul ma a prečítal.

Prečo ste začali spievať po anglicky a nie po slovensky či rómsky?

Po slovensky som nemala texty. Vo svojej podstate som si povedala, že v slovenčine, ktorá je tak krásna nechcem spievať len tak niečo, ale chystám sa. Neviem či moja hudba bude mať dokopy, keď sa obzriem za desať rokov, v kontexte, nejaký súvis, ale budem sa snažiť robiť projekty. Možno budú odlišné. Jeden bude v slovenčine, jeden v angličtine a jeden bude možno v rómštine s kapelou.

Plány do budúcnosti?

Moje leto je skôr herecké, natáčam dva seriály a s albumom Burning light máme pár veľkých festivalov. Keď sa dotočia seriály, chcela bysom budúci rok v januári písať nový album a dúfam, že na jeseň budete počuť už nové veci.

Prečo práve herecká kariéra?

Všetko je spojené, tanec, hudba a prejav. Nepovažujem sa zatiaľ za skladateľa alebo inštrumentalistu, lebo v tom ešte nie som tak dobrá, ale milujem, keď ma ľudia vidia inak. Herectvo ma to zatiaľ veľmi baví. Prišla som na to, že je to pre mňa prirodzené a nebojím sa kamery. Samozrejme mám trému a strach. Zatiaľ mám však dva projekty, v ktorých sa cítim veľmi dobre a bavilo by ma to robiť do budúcnosti.Teraz ma, ale čaká veľká výzva, a to je divadlo. Uvidíme, či aj v tom sa budem cítiť dobre.

Nemali ste problémy ako Rómka?

V rámci hudby tam nie je problém,Rómovia sú známi tým, že sú skvelí hudobníci. Skôr bol problém, že ma kategorizovali do hudobných štýlov vďaka mojej farby pleti, kde som sa necítila dobre. Moje srdce to vždy ťahalo k folku a indi hudbe.

Na Pohode ste prvýkrát ako vnímate celú Pohodu?

Na Pohode som prvýkrát ako interprét a tretíkrát ako účastník. Pohoda je v pohode. Vnímam ju, že je to skvelý festival s veľkým záberom žánrov. Videla som svoje najväčšie a najobľúbenejšie speváčky ako Birdy, Lianne La Havas. Je to miesto, kde stretnete všetkých ľudí a je to v pohode. To žesom spievala na Pohode je pre mňa veľká vec. Stále tomu neverím, myslím, že si to uvedomím až zajtra. Neviem či som si to tak vymodlila, ale mám pocit, že aj pre mňa to bol spevácky najlepšie odspievaný koncert. Možno to bol ten adrenalín. Som veľký kritik sama na seba, ale nepamätám si či bol nejaký koncert, kde som bola spokojná so svojím výkonom, ale dnes sa tak cítim spokojná.

Keby ste si mali možnosť s niekým zaspievať na pódiu, kto by to bol?

Bol by to Ben Howard, ktorý tu vystupuje, pretože je veľkou inšpiráciou práve v indi folkovej hudbe a potom by to bol Novo Amor, Lianne La Havas.

Zdroj foto: autorka článku