Náboženská sloboda je závislá na množstve faktorov, okrem toho každý štát ju vníma inak. Dôležité je, čo štát očakáva od svojich veriacich. Záleží či ide o konzervatívny, tradičný štát, kde je previazaný vzťah medzi štátom a cirkvou, alebo liberálny, demokratický, či totalitný štát.
Ak ide o tradičný môžeme vnímať vplyv religiozity a rozloženie príslušenstva obyvateľov a tiež ich medzinárodné záväzky. Táto náboženská sloboda, nie je len o veriacich, ale premieta sa aj do sociologicko politických oblastí. Má ju každá demokratická spopločnosť a tvorí súčasť prejavu jej kultúry. Nájdeme ju v právnych normách ako slobodu vyznania a svedomia, ale je aj nezastupiteľnou časťou v samotnej Ústave Slovenskej republiky.
Nepochybne patria medzi ne základné ľudské práva a slobody, ktoré sú začlenené podľa svojho významu a obsahu v druhej hlave medzi prvou generáciou ľudských práv a slobôd. Riešia sa tu otázky slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery i práva bez náboženského vyznania. Svoj základ získali už v minulosti, keď bola vyhlásená Listina základných práv a slobôd. Podobne to je zahrnuté aj v Ústave SR v článku 24 od. 1. „Sloboda myslenia, svedomia náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania.“
Slovenská republika nepreferuje žiadnu ideológiu ani náboženstvo a občania majú môžnosť si vybrať, akého chcú byť vierovyznania, či aké budú vyznávať náboženstvo. Môžu sa stať aj ateisti. To ale nemusia akceptovať občania, ktorí majú iný názor, a presadzujú istý druh náboženstva. Môže sa stať, že ich verejné prejavy budú obmedzovať a snažiť sa znehodnotiť ich vieru, aby poukázali na dôležitosť svojej vlastnej viery. Tu však nejde o slobodu náboženstva, ale o charakter človeka ako takého, ktorý nedokáže tolerovať aj iné, neznáme jemu záhadné náboženstvá či viery.
Každé náboženstvo má svoje odchylky a rituály, pre niekoho sú viac pochopiteľné pre niekoho menej. Tu vznikajú rôzne konflikty a samotná netolerancia voči ostatným.
| < Předchozí | Další > |
|---|
„Na psaní mě nejvíc baví ta opravdovost. Ten moment, kdy se zastavím, ponořím sama do sebe a nechám věci plynout tak, jak skutečně jsou,“ přiznává autorka sedmi knih Věra Fina, zakladatelka organizace Jelimán a projektů Lavička naděje a Sad nad...
Do Karlovic na Bruntálsku zavítal známý režisér Marián Polák. Jeho film Planeta Česko organizátoři v budově Vzdělávacího a informačního centra ve mlýně promítali na výstavě Jeseníky všemi smysly. Režisér posléze besedoval s diváky o natáčení příro...
Pracovníci Regionálního muzea v Žatci mají v těchto dnech plné ruce práce. Připravují totiž výstavu obrazů Miroslava Gabriela. Člen ústeckého Krajského klubu výtvarníků, který by co nevidět oslavil dvaašedesáté narozeniny, se do povědomí veřejnosti d...
Už ve čtvrtek 16. listopadu se na jevišti Národního divadla moravskoslezského v Ostravě objeví poprvé dramatizace slavné literární klasiky – románu Gustava Flauberta Paní Bovaryová, a to v titulní roli s...
Když se na televizní obrazovce izolovaně vynoří nějaký film, zpravidla bývá pro nezasvěceného diváka obtížné zařadit si ho do přiměřeného kontextu, vnímat jej jako určitý korálek umístěný na dlouhé vývojové škále. Týká se to rovněž kolektivizačního drama...
