Kultura21.cz

Priaznivci hereckého umenia a kumštu úsmevnej výtvarnej skratky - potrétovej karikatúry na Slovensku sa opäť tešili. Tentoraz vďaka českej hereckej legende. Po rokoch, zavítal do východoslovenskej metropoly Košíc vzácny hosť - slávny, vychýrený, stále popuárny a obľúbený český herec a komik, konferencier - Vladimír Menšík (1929-1988). Aj keď tentoraz už len v podobe svojich kariportrétoch. Stalo sa tak vďaka tomu, že v tomto roku si Česi žijúci na Slovensku s úctou pripomínajú jeho nedožité 85. narodeniny. V priestoroch Českého spolku na Slovensku tak spoznali návštevníci jeho podarené úsmevné podoby tvári na medzinárodnej výstave nazvanej MENŠÍK 85 - Výtvarná pocta.

Jeho smrťou skončil zlatý vek českej televíznej zábavy
Doteraz neprekonaný národný - ľudový bavič 70. a 90. rokoch, v bývalom Československu, v novinárskej diváckej ankete, v novom tisícročí - Hvězda mého srdce (10 herečiek a 10 hercov, 2008) - dostal najviac hlasov od svojich viacgeneračných filmových a televíznych priaznivcov (keď až za ním skončili ďalší takí známi a skvelí herci-komedianti ako Marvan, Horníček, Nový, Kopecký, či Werich...). A to aj napriek tomu, že rodák z Ivančíc pri Brne, už viac ako dve desaťročia rozdáva svoje umenie dobrú náladu iba v diváckom nebi. Po zásluhe. Jednoducho - Menšík - bol originál. A mal za sebou bohatú kariéru. Pri svojom, nie práve najdlhšom pozemskom živote však stihol na striebornom platne a televíznej obrazovke vytvoril takmer dve stovky nezabudnuteľných hereckých postáv. V rýdzo českom prostredí. A jeho role nestarnú, sú nadčasové. Vkladal do nich svoje pocity, výraz a cítenie, čo on chcel sám povedať a posúval ich ďalej. Vždy to bol on, ale v každej roli iný.

Aj tentoraz, jeho „známu“ tvár - v jej doteraz „nepoznaných“ podobách - mohli jeho priaznivci, nielen košickí, ale aj tí návštevníci, ktorí do mesta zavítali - obdivovať takmer dva mesiace - od 3. apríla až do 30. mája. Klubové priestory ČsK sa tak opäť premenili na miesto, kde sa pri umeleckých artefaktoch - kariportrétoch stretli nielen žijúci pamätníci herca a komika, ale aj zástupcovia najmladších generácií a všetci priaznivci výtvarného umenia v žánri kariportrétu. Aj toto je cesta, ako dostať osobnosti českej minulosti do povedomia mladej generácie súčasníkov - potomkov Čechov pod Tatrami. Kariportrétom nielen vyvolávať príjemný úsmev na ich tvári a pobaviť, ale aj vychovávať..

Herecký a fyziognomicky dominantná tvár Menšíka, priťahovala z filmového plátna a televíznej obrazovky nielen divákov, ale aj výtvarníkov - karikaturistov, ktorí ju veľmi radi spodobňovali, ak spomedzi nich spomenieme aspoň mená ako - akad. maliar Karol Mrázek, Karel Šmíd, Miloš Nesvadba, Josef Poláček, Jiří Daniel, Milan Vavro, Ota Mašek, Jiří Šašek, Pavel Kundera, Vladimír Bičík, Miro Ďurža, Pavel Hanák, Lubomir Vaněk, Ondřej Suchý, Karel Klos, Jiří Lír, Břetislav Kovařík, Štepán Mareš a ďalší.

A priťahuje aj naďalej. Preto autor a kurátor výstavy výtvarnej pocty Menšíkovi - Peter Závacký, tentoraz oslovil štyri desiatky nových výtvarníkov (viacerí sa radi pridali aj sami), a to nielen z radov renomovaných osobností kartún, ale aj z kruhov výtvarne talentovanej mlade (aj štyri dievčiny, ktorých priemerný vek je iba 20 rokov), nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Poľska, Maďarska, Ukrajiny (kde jeho umenie a tvár, tiež dobre poznajú z obrazoviek, Rumunska, či Francúzska, ktorí radi prijali výtvarnú výzvu a vďačne s pokorou vzdali svoj výtvarný a úprimný ľudský hold jeho hereckému umeniu tak, že vytvorili a venovali mu umelecky hodnotné dielka, v žánri populárneho kariportrétu, v štýle klasiky (Rada, Daniel, Poláček, Hudák, Suchý, Fiťma, Černá) a od symbolickej úsmevnej (Vaněk, Bouschet, Šípoš, Regitko, Hanák, Blecha), vzletné s myšlienkovým obsahom (Gregorek, Křivánková, Urban, Krištofík, Kačkošová), zasnené (Šesták, Čižmár, Kelbich, Chadžiev) až po komické vyobrazenie (Kišházy, Gnys-Wysocká, Šípoš, Fetters), vo viacerých známych technikách tak, od čiernobielej líniovej klasiky až po kolorované kompozície, ako vnímajú jeho podobu tváre, jeho dušu, ako osobnosť a človeka ... Vyberať bolo z čoho, ich pričinením vzniklo v ateliéroch na šesť desiatok nových originál-nych a pozoruhodných kresieb a malieb v obľúbených výtvarných žánroch karikaturistov, od tužky, pera, tušu, pastelu, štetca, akvarelu, kombinovaných techník, od hand-made až po grafické pc-techníky...

Na výstave MENŠÍK 85 - výtvarná pocta, tak zhliadli návštevníci umelecky hodnotné úsmevné diel-ka, na ktorých mohli obdivovať výtvarný kumšt a majstrovstvo karikaturistov, ich cit pre humor a esprit. Každý z nich je iný originálny, osobitý, ktorý zaujme, pritiahne, a uchová sa v pamäti návštevníka, ak spomenieme aspoň mená ako Milan Stano, Jozef Hudák, Ján Fiťma, Janko Torák, Stanley Remesel-ník, Miro Regitko, Marcel Čižmár, Ivo Chadžiev, Ivan Gertli, Dominika Čižmárová, Dominika Kačkošová, Jiří Gregorek... zo Slovenska, Ladislav Rada, Jiří Daniel, Lubomir Vaněk, Mirek Vomáčka, Radek Fetters, Josef Poláček, Pavel Hanák, Miroslav Šesták, Václav Šípoš, Karel Urban, Mirek Vostrý, Roman Kelbich, Hanka Křivánková, Kateřina Černá (Česko), Melinda Kišházi (Maďarsko), Slawek Lizoň (Poľsko), či René Bouschet a Margorzata Gny-Wysocká (Francúzsko). Štýl živý, so sklonom k rozpustilosti a samopašnosti, a pritom plný zmyslu pre veľký detail. A u živých pamätníkov zároveň aj z osobnost-ného uhla pohľadu. Jeho karikatúrne podobizne sa stáli pre nich hravou korisťou. Rovnako ako pôvab ľudskej tváre, ktorý nechýba ani veličine - rodáka z Moravy.

A prečo práve kariportrét? Kurátor Peter Závacký vysvetľuje: Kariportrét je náročnou umeleckou výtvarnou disciplínou, ktorej autori patria k jedným z najvýraznejším a súčasne knajpopulárnejším reprezentantom a výtvarným osobnostiam nielen na Slovensku, ale i za hranicami. Projekt Výtvarná pocta, v žánri menované kariportrétu si už získal svojho skalného slovenského diváka, ale tiež vďačných autorov tohto žánru zo Slovenska, Čiech a zo zahraničia. Strážim si, aby sme išli aj naďalej cestou kvality a nie módnych trendov, pritom vychádzame aj z našej vlastnej tradície, tak aby sme boli výkladnou skriňou slovenskej a českej kultúry. Každý nový diel projektu je vnímaný zo strany umelcov so všetkou nežnou cťou, umocnený nadľahčenou pozitívnou atmosférou, veď ide o spomienku na obľúbeného herca, komika, človeka. A tak, uznávaní v súčasnosti karikaturisti s nezameniteľným výrazom, osobnosti a talentovaná mlaď, opäť spojili svoje úsilie, tvorivú energiu, osobitú art-invenciu, precíznosť a pokoru, aby vytvorili spoločné jedinečné a osobité originálne dielo, ktoré mohlo uvidieť svetla rámp (a vďaka STV aj početnejší televízni diváci). Utvorili divákom príjemnú a vďakyplnú neopakovateľnú atmosféru.

Radi ešte prezradíme, že svoju prvú manželku spoznal Menšík práve v Košiciach a do východoslovenskej metropoly po prvýkrát zavítal eľte počas študentskej brigády na výstavbe HUKO, v šesťdesiatych rokoch. Medzi "vyhodňárov" tak zavítal po polstoročí, aspoň symbolický - prostredníctvom svo-jich úsmevných obrazových tvári.

Břetislav Kotyza
DLE STARÝCH MISTRŮ

Vladimíru Menšíkovi 
k nedožitým 85. narozeninám. 
Tož, na zdraví, Mistře Vladimíre! 
Bylo nám s Vámi dobře... 

Červené píjám chladem večera 

jazyk můj a spodní ret 

známkují vinohrad

Stodvacetšest dnů 

žádají vinaři zastavit slunce

osmnáct nedělí touží hrozno

nahé sládnout skryté zrát 

To přál bych sobě jen vínem žít 

tolika dní do větru

tolika nocí zbůhdarma spát 

zda kulatost vína ocení kdo 

zda buket veršů 

barvou krve cinkne sklenicí

Červené píjám chladem večera