„Heloisa: Na počátku mého života byla slova.“

navrat slov 200 Týmito „slovami“ sa začína najnovšie dielo macedónskeho spisovateľa menom Goce Smilevski – postmoderný román Návrat slov. Nové prerozprávanie príbehu stredovekej lásky Heloisy, Abélarda a ich syna Astralaba, kde na počiatku boli slová a na konci boli slová a hviezdy. "Heloisa: Nadešel čas, aby se naše slova setkala. Astralab: Na počátku mého života byly hvězdy."

V Národnej knižnici v Paríži sa dodnes nachádzajú odpisy listov medzi Pierrom Abélardom a Heloisou, ktoré vlastnil básnik Francesco Petrarca. Skutočnosť, že sa v nich vôbec nespomína ich syn Astralab viedla autora románu k výskumu danej problematiky a pochopeniu stredoveku v prácach takých historikov ako Marc Bloch, Georges Duby či Jacques Le Goff a i. Na konci tohto výskumu vzniklo dielo Návrat slov.

Rozprávačkou celého príbehu je Heloisa. Rozpráva svoj životný príbeh a z jej optiky sa dozvedáme aj o živote jej učiteľa, milenca a manžela Abélarda ako aj o živote jej strateného a znovu nájdeného syna Astralaba. Hlavnou hrdinkou však je Heloisa. Narodila sa v roku 1099 v Paríži chudobným rodičom – matke tkáčke a otcovi tovarišovi v kováčskej dielni. Otca nepoznala, ale mala po ňom pamiatku v podobe astronomického prístroja – astrolábu. Zaujímavá je hra so slovami. Heloisa má meno, ktoré najviac pripomína slnko/hélios a jej syn má meno podľa astrolábu. Ako osemročná stratila aj matku a strýko ju poslal do kláštora Sainte-Marie v Argenteuil. Po ôsmych rokoch sa odtiaľ vracia späť do Paríža, vzdelaná v gramatike, rétorike, dialektike, aritmetike, astronómii, hudbe, latinčine, starogréčtine a hebrejčine. Tak sa stáva najvzdelanejšou ženou v celom Paríži a stretáva najmladšieho učiteľa katedrálnej školy v Notre-Dame.
Z ich lásky, porovnateľnej s Tristanom a Izoldou či Rómeom a Júliou, sa narodí syn, ktorého sa ale Heloisa musí vzdať, na naliehanie Abélarda. Druhá časť románu sa zameriava na snahu Heloisy vnútorne sa vyrovnať s odlúčením od syna a čiastočne aj od Abelárda. Samotný autor napísal, že materstvo je jednou z hlavných tém celého diela. V románe sa tiež stretávame s ďalšími historickými osobnosťami ako napr. s Bernardom z Clairvaux, opátom Sugerom zo Saint-Denis, Arnaldom z Brescie, Étiennom de Garlande či Guillaumom zo Champeaux.

Návrat slov vyšiel v rámci edície Svetová knižnica ako jej 180. zväzok. Samotné dielo je rozdelené na sedem častí. Obsahuje tiež Poznámku autora (Postava Heloisy a Abélardova maska) a Doslov jedného z prekladateľov Ivana Dorovského (Slova vyslovená v tichu). Knihu odporúčam všetkým milovníkom histórie či filozofie ako z laickej, tak aj z vedeckej verejnosti.

Goce Smilevski
Narodil sa v roku 1975 v Skopje. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na univerzite v Skopje. V roku 2000 debutoval románom Planéta neskúsenosti. O dva roky neskôr mu vyšlo dielo Rozhovor so Spinozom. Za svoj tretí román Freudova sestra získal v roku 2010 Cenu Európskej únie za literatúru. O svojom poslednom diele napísal: „Při psaní jsem sám měnil některé dokumentární události, ovšem jejich odhalení ponechávám na těch čtenářích, kteří chtějí zkoumat, co je historiografie a co imaginace. Kdyby se zachovaly autentické dopisy Heloisy a Abélarda, pak bych místo tohto románu napsal pouze řadu poznámek na okraj uvedené korespondence. Takto se román podobá jednomu z oněch květů, které návštevníci také v dnešní době pokládají na hřbitově Père-Lachaise v Paříži na místě, kde jsou spojeny Heloisiny a Abélardovy tělesné ostatky poté, co sem byly přeneseny z Parakletu. Román se těmto květům podobá, ale není jedním z nich. Není to květ položený na jejich hrob, nýbrž květ přetvořený ve slova na pameť všech těch, jejichž místo posledního odpočinku není známo, ale kteří jsou připomenuti v Návratu slov“.

Název: Návrat slov (Vrakanjeto na zborovite / The Return of the Words)
Autor: Goce Smilevski
Překlad: Dagmar Dorovská, Ivan Dorovský
Žánr: historický román
Nakladatelství: Odeon
Rok vydání: 2016
Počet stran: 240
ISBN 978-80-207-1683-5
Hodnocení: 100%