Kultura nejen 21. století | Kultura21.cz

Colný inštitút odboru vzdelávania organizoval od 24. do 28. augusta na Donovaloch kurz streleckej prípravy. Zúčastnili sa ho novoprijatí colníci z rôznych kútov Slovenska. Naučili sa,  čo je to zbraň, na čo sa používa a ako s ňou správne zaobchádzať. O praktickú stránku  jej použitia sa starali inštruktori streľby Milan Pittich, Marián Pekarík a Miroslav Tužinský. Kurz, ktorý sa konal mimo miesta zamestnania, bol nielen o štúdiu a zachovávaní bezpečnosti, ale aj vzájomnej podpore v kolektíve.

Skúšky a ešte raz skúšky
V úvode otvorenia kurzu novoprijatí colníci strávili viacero hodín pri štúdiu teoretickej časti, ktorú si kompenzovali príjemne stráveným voľným časom. Každý ale chcel spraviť, a tak sa vzájomne učili a preskúšavali. No nie len test bol najväčšou prekážkou, ktorú museli zdolať. Čakali na nich praktické skúšky. Každý z nich si uvedomoval, že pištoľ nie je zábavka a musí sa s ňou opatrne a zodpovedne zaobchádzať, aby predišli zraneniam. Viacerí z nováčikov mali so zbraňou prvé skúsenosti. Mali z nej strach a báli sa, aby ňou neublížili sebe a okoliu. Do slovníka si ale po kurze určite pripísali nové slovíčko „obtiahnuť“, ktoré počuli pri každom pracovaní so zbraňou. Ako sa ale blížili skúšky, zvyšovala sa tréma a stres, či splnia päť povinných cvičení. Či budú presne mieriť, či stihnú čas. Čas spraví svoje, a tak inštruktori museli byť ostražití pri dohliadaní na bezpečnosť. Tá bola najväčším základom, ktorý ich chceli naučiť. Dbali na to, , aby už v podvedomí vedeli, čo znamená zaistená zbraň. Neustále opakovali : „Treba ísť do pokľaku, vyprázdniť zásobník, tri krát obtiahnuť zbraň, aby ste sa presvedčili, či v hlavni nie je náboj a dať do terča ranu istoty, až potom môžete dať zbraň do puzdra. Vtedy považujeme zbraň za zaistenú.“ S týmito slovami odchádzali z kurzu. Vryli sa im do pamäte a pri najbližšom stretnutí si ich opäť spoločne precvičia.

Učenie ale aj čas na regeneráciu
V rámci svojho voľna sa nielen venovali štúdiu a stresovaniu nad paragrafmi v zákonne, ale sa aj odreagovali pri dobrom biliarde či stolnom tenise. V neskorších hodinách si vyšli na vychádzku, aby si prečistili hlavu a prišli na nové myšlienky. Zavítali aj do koliby pri rozličných nápojoch či už pri pive, víne, kofole alebo čaji, prebrali priebeh dňa ale aj iné témy. Niektorí dokonca dostali aj chuť na niečo pod zub. Nebolo to hladom ale pohľadom. Také koleno, nie je zlé a očiam sa zjavne páčilo. Okrem vychádzky využívali aj iné možnosti ako návštevu bazéna či sauny, ktoré padli viac než vhod najmä, ak počasie neprialo a potrebovali prehriať stuhnuté svalstvo.

Vychádzka na huby, alebo ako nám bača predpovedal slnečné počasie
Ukazoval sa krásny deň po teoretickej výučbe, a tak sme sa viacerí rozhodli stráviť tento čas vonku. Veď, čo ak nám to, potom počasie nedopraje. Akoby sme to tušili, rozhodli sme sa ísť ako partia na hríby. Moja maličkosť išla s Ondrejom do vrchnejšej časti lesa a zvyšná časť sa rozhodla pre spodnejšiu. Jedlé huby sme s Ondrejom nenašli, a tak sme sa presunuli k ovečkám. Cestu k nim sme zvládli bez problémov až na strážnych salašníckych psov. Ako sme sa k nim približovali vítali nás dvaja prítulní psi s vrtiacimi chvostmi. Vzápätí sme zbadali aj baču a pustili sme sa s ním do rozhovoru. Prebrali sme témy od hríbov, cez počasie, ovce a kozy.

Z pohľadu na nebo nám vyčítal krásne slnečné počasie. Omyl v týchto častiach sú už na to asi zvyknutí, že nie vždy to vyjde  a na druhý deň sme zmokli ako myši. Okrem toho sme sa dozvedeli, že má približne sto oviec, a keď sa mu zdá, že ich je málo, ide pozrieť na druhú stranu kopca, či sa tam nepozabudli.  Stalo sa mu, že  ho aj niekoľko čakalo v doline, keď sa vracal z dediny spoločensky unavený. Ako ich zbadal, zahnal ich domov. No nielen to bolo témou nášho rozhovoru. Upozornil nás na  medvede a vlkov, ktorí sa v tejto oblasti vyskytujú. Kvôli nim už prišiel o dve ovce.  V rámci hríbov sme sa dozvedeli, že sú buď vyzbierané, alebo v tomto čase nerastú, a ak niečo nájdeme, tak len masliaky a horčáky. Síce sme mu verili, ale ako sa vraví: „Dôveruj ale preveruj“. Rozhodli sme sa terén preskúmať. Bača sa nemýlil a hríby sme cestou nenašli. Naši kolegovia, s ktorými sme sa neskôr stretli, našli niekoľko dubákov, ale tiež sa im podarilo zobrať aj horčáky, ktoré Ondrej ako ich videl, hneď rozoznal.